Apothéka.sk
Spravodajstvo z EÚTlačové správy Bolesť Cestovanie Editorial Informačné technológie ComorraPharm sro. Liečivé rastliny - Fytoterapia Medicínska história Medicínska technika Novinky Očkovanie Odborník radí Predstavujeme Vám… Prevencia Psychológia, neurológia Rodinný lekár Rozhovory Trendy v Európe Ústna hygiena Veterinárna sekcia Vitamíny, minerály a potravinové doplnky Vývoj & trendy vo farmácii Vývoj v medicíne Zákony, poisťovne Zdravá krása Zdravá racionálna výživa Zdravotnícka legislatíva Zdravý pohyb Zdravý životný štýl Životné prostredie

Informácie o produktoch Kompilácia, rešeršná práca Pôvodný článok PR článok - platená inzercia Preklad Vyhlásenia, Informácie, Výzvy

2011 / 4, 3, 2, 1
2010 / 4, 3, 2
2009 / 4, 3, 2, 1
2008 / 4, 3, 2, 1
2007 / 4, 2
2006 / 3, 1
2005 / 4, 3, 2, 1
2004 / 4, 3, 2, 1
2003 / 4, 3, 2, 1
2002 / 4, 3, 2, 1
2001 / 4, 3, 2, 1
2000 / 4, 3
Informačné technológie

Zdeněk Friedrich
Detské tábory
7,63 EUR
(229,86 SKK)
Lenka Hlavicová
Jak se dostat na vysokou - Sociologie
10,76 EUR
(324,16 SKK)
Zuzana Svobodová
Nelhostejnost
5,81 EUR
(175,03 SKK)
Prepočítané konverzným kurzom 30,1260 SK = 1 EUR
Práve čítate číslo 2000/3 - Trendy v Európe - Preklad
streda, 10. Apríl 2020 | dátum ostatnej aktualizácie: 10. Marec 2012 10:10

Aká je budúcnosť on-line lekárnictva v EÚ ?
PharmDr. Monika Hollósy, Lekáreň pri Váhu - Komárno - 30.9.2000
Norbert Répás, ComorraPharm sro. - Komárno - 30.9.2000

Dnes je už nemysliteľné, aby podľa všeobecne známych prísnych pravidiel distribuované farmaceutické prípravky neboli dostupné v širokom rozsahu aj prostredníctvom Internetu. Pravidlá na rozširovanie farmaceutických prípravkov prostredníctvom Internetu sa už pripravujú a to s medzinárodným charakterom. Aj právnické kancelárie Alexander Merck a Squire, Sanders – Dempsey v Bruseli sledujú so záujmom vývoj týchto obchodno-právnych pravidiel v EÚ na obchodovanie prostredníctvom elektronických médií

Dnes je už nemysliteľné, aby podľa všeobecne známych prísnych pravidiel distribuované farmaceutické prípravky neboli dostupné v širokom rozsahu aj prostredníctvom Internetu.

Pravidlá na rozširovanie farmaceutických prípravkov prostredníctvom Internetu sa už pripravujú a to s medzinárodným charakterom.

Aj právnické kancelárie Alexander Merck a Squire, Sanders – Dempsey v Bruseli sledujú so záujmom vývoj týchto obchodno-právnych pravidiel v EÚ na obchodovanie prostredníctvom elektronických médií.

Druhou najvyhľadávanejšou službou na Internete v USA je poskytovanie zdravotníckych informácií. Americké farmaceutické firmy promtne reagovali na tieto požiadavky poskytovaním zdravotníckych informácií on-line a taktiež priamou inzerciou a distribúciou svojich produktov prostredníctvom Internetu.

Aj európske farmaceutické firmy rýchlo objavili výhody, ktoré prináša možnosť obchodovania v elektronickej sieti na úrovni „business to business”. Napriek tomu však váhajú so zahájením elektronických transakcií priamo s odberateľom, je pravdou, že momentálne im v tom bránia mnohé právne obmedzenia v tejto oblasti. Situácia sa však rýchlo mení a väčšina európskych farmaceutických spoločností už rozširuje svoje služby odberateľom (lekári, pacienti) v oblasti poskytovania zdravotníckych informácií a uzatvárania elektronických obchodných zmlúv.

Tento článok skúma, ktoré tri najdôležitejšie právne oblasti musia farmaceutické firmy rešpektovať, ak chcú začať s obchodovaním na elektronickej úrovni. Sú to:


· Súčasné podmienky vzťahujúce sa na obchodovanie v elektronickými médiami
· Súdne rozhodnutia
· Propagácia farmaceutických výrobkov


Samozrejme je dôležité všimnúť si a vziať do pozornosti aj mnohé iné právne podmienky, kým sa v Európe zaháji elektronické obchodovanie.

Situácia v niektorých krajinách (napr. USA) – dramatické rozširovanie siete Internetu a požiadavky na zdravotnícke informácie zo strany spotrebiteľov - spôsobuje neodolateľný tlak na liberalizáciu európskych zákonov.

Potrebu reformy umocňujú aj mnohé existujúce obmedzenia aj v takých prípadoch, keď sú potrebné právne opatrenia voči webovským stránkam, ktoré sú mimoštátne, ale sú prístupné z územia danej krajiny prostredníctvom Internetu.

Aj tí, ktorí momentálne ešte namietajú proti elektronickému obchodovaniu na úrovni liek- distribúcia –lekárnik, pravdepodobne uznajú, že poskytovanie zdravotníckych informácií on-line má mnohé výhody, a tiež sa pripoja k hľadaniu riešenia pre obchodovanie elektronickými médiami.

Platné právne pravidlá.

Prvým pravidlom, ktoré si treba uvedomiť pri zahájení obchodovania v elektronickej sieti sú pravidlá vzťahujúce sa na on-line.

Ako už bolo spomenuté, prieskum v tejto oblasti viedol k tomu záveru, že spotrebitelia používajúci Internet, sa pomerne ľahko stotožnia so zákonmi našej krajiny.

„Ak do členského štátu príde cez Internet odkaz obsahujúci opis trestného činu, spravidla sa použijú trestno-právne zákony štátu, z ktorého prišiel odkaz.”

Použité pravidlo sa vo väčšine krajín opiera o lex loc i delicti (tzv. pravidlá toho miesta, kde sa trestná činnosť stala) v trestnom práve sa táto zásada dopĺňa ešte tým pravidlom, že trestná činnosť sa stala na tom území, kde sa naskytli prípadu predchádzajúce okolnosti. Napríklad, v prípade obdržania odkazu z Internetu, opisujúceho zločin sa spravidla použijú trestno-právne zákony platné v krajine odosielateľa /príjemcu.

V prípade zmluvnej povinnosti a pri chýbajúcom pravidle voľby, sa on-line zmluvy tvoria podľa Rímskej dohody (2) na základe právnych noriem štátu, v ktorom má spotrebiteľ trvalé bydlisko. Ďalej, žiadne úpravy právnych zákonov nemôžu spotrebiteľa ukrátiť o jeho práva, ktoré mu prináležia, ako napr. právo ochrany zákazníka. Toto právo vyžaduje určité podmienky, ktoré sú väčšinou vždy splnené pri komunikácii cez Internet.

Ťažkosti pri realizácii pravidla lex loc i delicti a jeho dodržiavaní zo strany priemyslu nútilo Európsku úniu, aby pri plánovaní direktívy týkajúcej sa elektronického obchodovania, navrhla takú zásadu, podľa ktorej sa má postupovať vždy podľa zákonov toho štátu, kde vznikla web-stránka určitej farmaceutickej firmy. Ostatné členské štáty nesmú sprísniť, ani obmedziť ich činnosť pri poskytovaní svojich služieb.

Ale zďaleka však nie je isté, že návrh direktívy pre elektronické obchodovanie poľaví právne zásady elektronického obchodovania. Už aj preto, lebo direktíva pôvodného štátu sa nemôže použiť v nasledovných zásadných prípadoch:


· autorské práva, susedské právo, priemyselné vlastníctvo
· platby elektronickou cestou
· zmluvné povinnosti pri uzavretí zmluvy so spotrebiteľom
· dobrovoľná obchodná komunikácia


Popritom pripravovaná direktíva elektronického obchodovania vyzdvihuje, že tieto pravidlá vzťahujúce sa na elektronické zmluvy sa môžu použiť len vtedy, ak sú zaužívané aj v členskom štáte na základe medzinárodného súkromného práva. To znamená, že direktíva nechce vytvoriť špeciálne súkromné právo, a taktiež samozrejme nemôže nahradiť sem sa vzťahujúce medzinárodné dohody. Nakoniec, v niektorých prípadoch jedna členská krajina môže blokovať on-line služby prichádzajúce z druhej krajiny, ak to oznámi Komisii a dotknutému členskému štátu.

Priemysel má málo šancí na to, aby sa vyhol zásadám „prijímajúceho štátu”, ktoré sa vzťahujú na mimozmluvné povinnosti. Najmä, keď aj druhý bod súčasného textu Rímskej dohody nariaďuje, že v prípade škodlivého postupu, Ak strany nebývajú v jednom štáte, použijú sa právne ustanovenia toho štátu, v ktorom sa škodlivý postup uskutočnil. Väčšinou to znamená tú krajinu, pre ktorú trestný čin, alebo neplnenie povinností má škodlivé dôsledky. Vo svete Internetu to znamená, že sa použije právny poriadok tej krajiny, ktorá využíva služby ponúkané na Internete, pretože tá krajina je poškodená najčastejšie.

„Členská krajina môže blokovať, obmedzovať služby poskytované druhou krajinou.”
Keď sa vyskytne nejaká neseriózna, nečestná činnosť a dotknuté strany nebývajú v tom istom štáte, v tom prípade sa použije právo kolektívneho záujmu tej krajiny, v ktorej má neseriózna činnosť dôsledky. Pre jednotlivé krajiny sa ponúka aj možnosť spoločného výberu aplikovaných právnych zásad, (ktoré sa pri spore použijú) pri nezmluvnom poskytovaní služieb, hoci táto možnosť výberu nie je zakotvená v plánovanej 2.Rímskej dohode, a tak nie je ešte celkom objasnená.


1. Súdne nariadenia, rozsudky

Druhou dôležitou právnou skutočnosťou pri zahájení elektronického obchodovania na úrovni obchod -spotrebiteľ sú súdne nariadenia.

Pri priestupkoch v osobnom práve, trestných činoch a činnostiach s charakterom trestného činu (napr. porušenie vlastníckych práv) sa podľa Brusselskej dohody navrhuje, aby rozhodoval štát, kde sa stal trestný čin. Z hľadiska internetu je tak poskytnutá možnosť poškodenému, aby mohol podať žalobu v druhej krajine, než z ktorej pochádza web stránka. Tento návrh taktiež obsahuje pravidlo, podľa ktorého má výhradné právo súdu tá krajina, ktorá má autorské práva (registrovaná značka).

Pri civilných a obchodných sporoch tento návrh umožňuje pri predaji produktov, aby rozhodoval súd tej krajiny, kam sa mal produkt dopraviť, ak neexistuje medzi nimi iná dohoda. V prípade odbytových zmlúv odberateľ môže žalovať v mieste svojho bydliska. Podľa Európskej komisie je toto pravidlo použiteľné vtedy, keď konanie odborníka smeruje do toho členského štátu, v ktorom spotrebiteľ žije, aj keď je služba ponúkaná cez web stránku.

Napriek skutočnosti, že väčšina zástupcov priemyslu bola proti tejto navrhovanej zásade, pri zasadaní v novembri 1999, čo bude mať negatívny vplyv na vývoj európskeho elektronického obchodovania, je pravdepodobné, že pravidlo prijímajúceho štátu zotrvá v návrhu a bude prostredníctvom výboru aj prijaté.

image
obr. 1. Prvá slovenská virtuálna lekáreň, projekt kolektívu lekárne pri Váhu v Komárne
2. Propagácia liečivých prípravkov

Zdá sa, že v dvoch tretinách sveta nie sú uzákonené pravidlá na propagáciu a reklamu liečiv, alebo tieto nie sú dodržiavané. V USA je dovolená reklama liekov viazaných na predpis, ale obsah týchto reklám je prísne stanovený. Tu sa užívatelia Internetu môžu dostať k informáciám o liečivách (6), často aj k informáciám o cenových reláciách. Toto je v silnom rozpore so situáciou v Európskej únii, kde lieky, ktoré sú viazané na predpis, alebo nie sú registrované, je prísne zakázané propagovať vo všeobecnom merítku (aj on-line). Platí zásada, podľa ktorej je zakázané šírenie zavádzajúcich informácií. Informácie na porovnávanie je možné poskytovať len za prísnych podmienok. Povolené reklamy musia zodpovedať prísnym zákonom o reklame (7).

V rozhodnutí o obchodovaní na diaľku (8) je zmienka o zákaze predaja liečiv na diaľku a mnoho členských štátov EÚ sa snaží urýchliť ich ďalšie sprísnenie (9). Európske farmaceutické firmy musia zodpovedať množstvu všeobecných (11), špecifických (12) a medzinárodných marketingových rozhodnutí a zákonom, ak chcú propagovať svoje prípravky on-line.

Tlak z USA, kde spomenuté podmienky umožňujú lepšiu súťaž na trhu, núti európske farmaceutické firmy, aby žiadali liberálnejšie podmienky na propagáciu liečiv on-line. Prvou odozvou na túto požiadavku bolo priznanie Farmaceutickej komisie v apríli 1999, že treba urobiť rozdiel medzi „legálnou informáciou” a „ilegálnym propagovaním”. V spojitosti s týmto podľa Farmaceutickej komisie nemeniteľné a v plnom rozsahu poskytované informácie o liečivách na Internete, možno označovať ako propagáciu, oznam.

Zverejňované informácie je potrebné neustále kontrolovať, do úvahy treba brať aj spôsob, akým sú tieto informácie zverejňované. Výmena elektronických odkazov, v ktorých sú konkrétne otázky týkajúce sa konkrétnych liekov, nemožno brať ako reklamu. Ak by list prišiel nevyžiadaný, spadá do kategórie ilegálnej reklamy. Pre farmaceutické firmy je veľmi ťažké realizovať v praxi požiadavky Farmaceutickej komisie. Podniky sú často právne zaviazané, aby reklama bola jasná, zrozumiteľná a oddelená od ostatných komunikačných prostriedkov na všetkých úrovniach.

Je pomerne ľahké určiť, či reklama o liekoch prístupná na web-stránke obsahuje ilegálne informácie. Napr. podľa rozhodnutia „Televízia bez hraníc” (14), reklama obsahuje v nejakej forme výroky propagujúce vlastnú firmu. Aj keď sa na web-stránke objaví informácia, ktorá sa nepropaguje určitý liek, je možné ľahko rozoznať, či slúži na propagáciu vlastných záujmov firmy. V tomto prípade sa obsah celej stránky považuje za reklamu podľa vyššie uvedených nariadení. Určitej stránke, osobe posielaná elektronická správa, ako súkromná komunikácia sa nepovažuje za reklamu. Dokonca ani e-mailový odkaz obsahujúci určité znaky reklamy, posielaný zákazníkovi, sa nepovažuje za reklamu. Preto je dôležité, aby farmaceutická komisia spravila kroky v zabezpečení právnych podkladov na túto činnosť.

V spojitosti s týmto treba zvážiť, aby farmaceutické firmy zverejňovali na web-stránkach len také informácie o liekoch, ktoré by obsahovali aj návod na použitie podľa Direktívy (15). Návod na použitie určitého lieku musí spĺňať prísne kritériá (podrobný opis, indikácie, kontraindikácie atď.) a musí byť v jazyku krajiny, kde je propagovaný. Tieto informácie zverejnené na Internete by mali firmy garantovať a taktiež uviesť aj cenové relácie. Je tiež potrebné si ujasniť, či tieto informácie neobsahujú aj nelegálne informácie za účelom zvýšenia obratu.

Tiež by sa malo zabezpečiť, aby sa on-line odkazy, informácie a reklamy dostali aj do ostatných členských štátov EÚ, aj tam, kde tieto prípravky nie sú registrované, alebo sú viazané na predpis, kým sa nedokáže, že toto je hlavným motívom činnosti. Nakoniec, malo by sa povoliť aj obchodovanie mimo web-stránok a povoliť aj súkromný dovoz liečivých prípravkov podľa určitých podmienok.



3. Zhrnutie

Európsky farmaceutický priemysel prehral súboj o zavedenie pravidla pôvodnej krajiny do právneho poriadku a súdnych rozhodnutí vo sfére Internetu.

Pre farmaceutické podniky to má dva následky. V prvom rade musia vyhovieť všetkým právnym nariadeniam v krajinách, kde budú prevádzkovať stránku. Po druhé, farmaceutické firmy sa musia pripraviť na možnosť súdnych sporov vo všetkých krajinách, kde svoje stránky prevádzkuje.

Skutočnosť, že v internetovom prostredí sa predpokladá úspech pravidla o „prijímajúcej krajine”, dodáva farmaceutickým podnikom nádej. V každom prípade však musia vyhovovať prísnym medzinárodným zákonom vzťahujúcim sa na reklamu a obchodovanie on-line v každej krajine. Najväčšou výzvou je zdolať doterajšie právne prekážky, ktoré bránili on-line obchodovaniu s liekmi. Toto je možné len vtedy, ak sa zaužívané právne zásady doplnia novými, rozširujúcimi riešeniami a zákonmi.

Tieto on-line možnosti prinesú zníženie výdavkov na zabezpečenie liekov, menšie skladové zásoby, rýchlejší obrat, priaznivejšie služby odberateľom, nižšie spotrebiteľské ceny a nové možnosti na trhu.


4. Literatúra

1. Vznik Rímskej dohody o možnosti použitia právneho poriadku pri zmluvných povinnostiach. (Dohoda uzavretá 19.7.1980 – Official Journal C27/34, 1998)
2. Doplňujúci návrh pre Európsky parlament a Rada pre právne otázky v elektronickom obchodovaní a direktívu vnútorného trhu. (COM 1999/427 posledné)
3. Plán dohody o právnom postupe pri nezmluvných povinnostiach (Brussel, 1998, november 9., 12356/98)
4. Nariadenie výboru na uznanie rozsudkov vynesených v civilnom a obchodnom konaní a ich uplatňovanie (COM 1999/348 posledný)
5. Nariadenie Direktívnej Rady z marca 1992 92/28/EEC reklame a propagácii humánnych liečiv. (Official Journal L113/13, 1992)
6. Nariadenie Direktívnej Rady o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách o obchodovaní na diaľku. (Official Journal No.144/19, 1997)
7. rozhodnutie WHO o propagácii, reklame a predaji liekov prostredníctvom Internetu. (1998, 11.-16. máj, WHA 51.9.)
8. Kódex EFPIA, kódex o propagácii a reklame liekov
9. Európsky Štandardný Kódex o propagácii liekov. Direktíva EEC Rady z 3.-ho októbra 1989, 89/552/EE o predpisoch a zákonoch týkajúcich sa televízneho vysielania a administratívna koordinácia zákonov v členských štátoch. No. L298/23, 1989) Túto direktívu dopĺňa direktíva 97/36/EC (Official Journal No. L202/60, 1997)
10. Direktíva Rady z 31.marca 1992 92/27/EEC, o označovaní humánnych liekov (Official Journal L 113/8, 1992
Ďalšie informácie: Alexander Mencik Squire, Sanders a Dempsey L.L.P., 165 Avenue Louise, 1050 Brussels, Tel: 32262711, Fax: +3226271100, e-mail: Amencik@ssd.com


Čítajte ďalej...
PREHĽAD ČÍSLA
   
 



ODPORÚČAME
Prepočítané konverzným kurzom
1 EUR = 30,1260 SK
VIAC TOVAROV »   


Copyright © 1996-2020 ComorraPharm s.r.o.
© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.
Články sú aktualizované a upravované publikačným systémom IPSA2002.