Apothéka.sk
Spravodajstvo z EÚTlačové správy Bolesť Cestovanie Editorial Informačné technológie ComorraPharm sro. Liečivé rastliny - Fytoterapia Medicínska história Medicínska technika Novinky Očkovanie Odborník radí Predstavujeme Vám… Prevencia Psychológia, neurológia Rodinný lekár Rozhovory Trendy v Európe Ústna hygiena Veterinárna sekcia Vitamíny, minerály a potravinové doplnky Vývoj & trendy vo farmácii Vývoj v medicíne Zákony, poisťovne Zdravá krása Zdravá racionálna výživa Zdravotnícka legislatíva Zdravý pohyb Zdravý životný štýl Životné prostredie

Informácie o produktoch Kompilácia, rešeršná práca Pôvodný článok PR článok - platená inzercia Preklad Vyhlásenia, Informácie, Výzvy

2011 / 4, 3, 2, 1
2010 / 4, 3, 2
2009 / 4, 3, 2, 1
2008 / 4, 3, 2, 1
2007 / 4, 2
2006 / 3, 1
2005 / 4, 3, 2, 1
2004 / 4, 3, 2, 1
2003 / 4, 3, 2, 1
2002 / 4, 3, 2, 1
2001 / 4, 3, 2, 1
2000 / 4, 3
Informačné technológie

Jean Guitton
Otevřené dopisy
8,62 EUR
(259,69 SKK)
Petra Lajčiaková, Klaudia Tabačková
Ako spracovať výskum
13,44 EUR
(404,89 SKK)
Bohuš Tomsa
Idea spravedlnosti a práva v řecké filosofii
10,47 EUR
(315,42 SKK)
Prepočítané konverzným kurzom 30,1260 SK = 1 EUR
Práve čítate číslo 2002/4 - Zdravá racionálna výživa - Preklad
streda, 17. Júl 2019 | dátum ostatnej aktualizácie: 10. Marec 2012 10:10

Geneticky modifikované potraviny - áno či nie?
PharmDr. Monika Hollósy, Lekáreň pri Váhu - Komárno - 28.9.2002

Snáď len jadrová energetika a klonovanie vyvolávajú také kontroverzné diskusie, ako geneticky modifikované potraviny. Britský spravodajský server BBC News položil pred časom niekoľko základných otázok týkajúcich sa geneticky modifikovaných potravín zástupcom oboch táborov.Za odporcov hovoril doktor Ian Taylor ako vedecko-politický poradca hnutia Greenpeace, proti nemu stál Clive Rainbird za spoločnosť AgrEvo, ktorá geneticky modifikované potraviny, ich vznik a využitie podporuje.

[image]
[image]
[image]
[image]

Snáď len jadrová energetika a klonovanie vyvolávajú také kontroverzné diskusie, ako geneticky modifikované potraviny. Britský spravodajský server BBC News položil pred časom niekoľko základných otázok týkajúcich sa geneticky modifikovaných potravín zástupcom oboch táborov.
Za odporcov hovoril doktor Ian Taylor ako vedecko-politický poradca hnutia Greenpeace, proti nemu stál Clive Rainbird za spoločnosť AgrEvo, ktorá geneticky modifikované potraviny, ich vznik a využitie podporuje.

Otázky zneli:

  • Potrebujeme geneticky modifikované potraviny?

  • Aké dopady na ľudské zdravie bude mať ich konzumácia?

  • Mali by také potraviny prechádzať klinickými skúškami?

  • Niektoré rastliny sú geneticky upravené tak, aby boli odolné aj voči veľmi silným pesticídom – bude používanie týchto pesticídov škodiť životnému prostrediu?

  • Bude peľ z geneticky modifikovaných rastlín opeľovať iné rastliny a tvoriť tak „superrastliny“?

  • Je rozumné priamo manipulovať gény, napríklad vkladať živočíšne, alebo bakteriálne gény do rastlín, namiesto toho, aby sme nechali prírodu, aby robila, čo dokáže?

[image]
[image]
[image]
[image]

Postoj, ktorý zastáva Greenpeace je jasný:

„Geneticky modifikované potraviny vlastne nepotrebujeme a taktiež sa v prieskumoch verejnej mienky čím ďalej tým viac prejavuje, že si to nepraje ani verejnosť. Argument, že je potrebné geneticky upravovať potraviny, aby boli väčšie výnosy, a aby sa najedli hladujúci, neobstojí, pretože jedla je na svete dostatok – je to chudoba a nerovnosť, kvôli ktorej niektorí ľudia nemajú dosť jedla. Pokiaľ ide o dopady na ľudské zdravie, existuje neuveriteľne hlboká vedecká neznalosť a neistota, čo z dlhodobého hľadiska spôsobí zaradenie geneticky modifikovaných plodín do potravinového reťazca. Už teraz sa objavujú prípady, keď sója modifikovaná génom para orechov vyvolávala alergické reakcie a musela byť stiahnutá z predaja. Ďalším problematickým aspektom je možná rezistencia na antibiotiká.
V súčasnosti sa všetky farmaceutické produkty podrobujú rozsiahlym klinickým testom, pretože verejnosť je znepokojená možnými negatívnymi vedľajšími účinkami. Nepriaznivé vedľajšie účinky geneticky modifikovaných potravín zdá sa ľudí natoľko neznepokojujú, napriek tomu, že každý z nás v priebehu života skonzumuje len relatívne malé množstvo liekov v porovnaní s potravinami.

Čo sa týka pesticídov, treba si uvedomiť, že širokospektrálne prostriedky sú schopné zahubiť čokoľvek, čo na poli vyrastie. Poľnohospodár ich preto nepoužije, lebo by riskoval, že zničí aj svoju úrodu. Ale pokiaľ bude mať rastliny odolné proti herbicídnym a pesticídnym prostriedkom, kľudne ich použije, pretože mu na poli zostane len rastlina, ktorú chce pestovať a žiadna nežiaduca burina. Tým však zahubí živočíchy, ktoré sú závislé na týchto z jeho hľadiska zbytočných rastlinách. A to je len jeden aspekt. Odpoveď na otázku, či je možné opelenie geneticky nemodifikovaných rastlín rastlinami modifikovanými, je jasná – áno. Existujú správy, podľa ktorých k tomuto javu dochádza, napríklad v Kanade alebo v Mexiku.
Dá sa teda jednoznačne povedať, že uvoľňovanie geneticky modifikovaných rastlín do potravinového reťazca a životného prostredia má ohromný potenciál nepredvídateľných vedľajších reakcií. Sú dobre známe katastrofálne prípady, keď sa do životného prostredia umelo pridal živočích, ktorý tam pôvodne nepatril – králiky v Austrálii hovoria za všetko, rovnako ako istý druh ryby vo Viktóriinom jazere. A v tomto prípade sa zahrávame s nesmierne nevypočítateľnou technológiou. „

Na opačnej strane názorového spektra stojí spoločnosť AgrEvo, ktorá geneticky modifikované potraviny rozhodne obhajuje:

„Aby sme zachovali prírodnú biodiverzitu a zároveň umožnili poľnohospodárom produkovať dostatok potravín, potrebujeme prijať technológiu genetického modifikovania, ktorá umožní zvýšiť poľnohospodársku produkciu bez súčasného zvýšenia cien. Geneticky modifikované rastliny by mohli rásť aj na menej úrodnej pôde, a tak nebude potrebné ďalej ničiť primárne prirodzené životné prostredie. S ich pomocou budeme schopní dosahovať vyššie výnosy na menšej rozlohe poľnohospodárskej pôdy.
Pokiaľ ide o bezpečnosť týchto produktov – všetky boli, sú a budú predmetom prísnych regulačných pravidiel, čo znamená, že by sme mohli mať väčšiu dôveru v geneticky modifikované potraviny než v normálne, pretože tie zďaleka nie sú predmetom tak dôkladného skúmania.

[image]
[image]
[image]
[image]

Klinické skúšky nie sú vylúčené v prípade, že by išlo o produkt určený k priamej spotrebe. Je však potrebné i uvedomiť, že geneticky modifikované potraviny sú úplne odlišné od farmaceutických produktov určených k zabíjaniu mikroorganizmov a/alebo k priamemu pôsobeniu na ľudské telo. Geneticky modifikované plodiny sú rovnaké ako geneticky neupravené rastliny, s výnimkou jedného alebo dvoch z celkového množstva 50.000 až 70.000 génov. Preto nie je dôvod zaraďovať tieto potraviny do rovnakej kategórie, ako vysoko návykové látky. Termín veľmi silné pesticídy je zavádzajúci, pretože vzbudzuje dojem, akoby mali omnoho väčší dopad na prírodu a životné prostredie. Nie je to pravda, obvykle nie sú nové prípravky omnoho silnejšie než tie, ktoré nahrádzajú. Sú len dokonalejšie a v poslednej dobe sa vyrábajú dokonca aj biologicky odbúrateľné, takže nezostávajú v pôde.
Pokiaľ ide o umiestňovanie tzv. cudzích génov do rastlín – v rastlinách a živočíchoch boli objavené takmer totožné gény, ktoré dokazujú ich spoločné dedičstvo z dôb evolúcie a naznačujú, že existujú prirodzené mechanizmy, ktoré prenášajú gény medzi nepríbuznými druhmi.

Verejnosť by si však mala byť istá, že všetok výskum v tomto ohľade podlieha prísnym regulačným mechanizmom, ktoré berú do úvahy nielen bezpečnostné, ale tiež aj etické aspekty vzťahujúce sa tak na ľudské zdravie, ako na životné prostredie.“

Na ktorú stranu sa prikláňate vy, milí čitatelia?



Čítajte ďalej...
PREHĽAD ČÍSLA
   
 



ODPORÚČAME
Prepočítané konverzným kurzom
1 EUR = 30,1260 SK
VIAC TOVAROV »   


Copyright © 1996-2019 ComorraPharm s.r.o.
© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.
Články sú aktualizované a upravované publikačným systémom IPSA2002.