Apothéka.sk
Spravodajstvo z EÚTlačové správy Bolesť Cestovanie Editorial Informačné technológie ComorraPharm sro. Liečivé rastliny - Fytoterapia Medicínska história Medicínska technika Novinky Očkovanie Odborník radí Predstavujeme Vám… Prevencia Psychológia, neurológia Rodinný lekár Rozhovory Trendy v Európe Ústna hygiena Veterinárna sekcia Vitamíny, minerály a potravinové doplnky Vývoj & trendy vo farmácii Vývoj v medicíne Zákony, poisťovne Zdravá krása Zdravá racionálna výživa Zdravotnícka legislatíva Zdravý pohyb Zdravý životný štýl Životné prostredie

Informácie o produktoch Kompilácia, rešeršná práca Pôvodný článok PR článok - platená inzercia Preklad Vyhlásenia, Informácie, Výzvy

2011 / 4, 3, 2, 1
2010 / 4, 3, 2
2009 / 4, 3, 2, 1
2008 / 4, 3, 2, 1
2007 / 4, 2
2006 / 3, 1
2005 / 4, 3, 2, 1
2004 / 4, 3, 2, 1
2003 / 4, 3, 2, 1
2002 / 4, 3, 2, 1
2001 / 4, 3, 2, 1
2000 / 4, 3
Informačné technológie

Hugh Johnson , Jean-Paul Kauffmann
Bordeaux Châteaux
27,50 EUR
(828,46 SKK)
Miloslav Palát
Lexikon pro turisty a táborníky
5,19 EUR
(156,35 SKK)
Zdeňka Jordánová
Souvislosti
6,49 EUR
(195,52 SKK)
Prepočítané konverzným kurzom 30,1260 SK = 1 EUR
Práve čítate číslo 2002/4 - Zdravotnícka legislatíva - Kompilácia, rešeršná práca
nedeľa, 21. Október 2019 | dátum ostatnej aktualizácie: 10. Marec 2012 10:10

Súboj o reformu v zdravotníctve bude určovat vzťah medzi lekárňou a pacientom
Norbert Répás, ComorraPharm sro. - Komárno - 13.11.2002

Ilúzia o zdravotníctve zadarmo sa ...

Lekáren a pacient
Ilúzia o zdravotníctve zadarmo sa skončila. Minister zdravotníctva Rudolf Zajac sa netají tým, že prišiel do zdravotníctva konečne urobiť poriadok. Predstavil sa v novej funkcii tým, že avizoval ďalšie platby. Samozrejme, od pacientov. Je treba pripomenúť, že pacienti sa budú stavať kriticky k zdravotníckym zariadeniam, v mnohých prípadoch určite dôjde aj k verbálnemu napadnutiu zdravotníckych pracovníkov. Lekárne a ich personál určite nebudú výnimkou. Zlý začiatok. Avšak s očakávaním dobrého konca?

Zdravotníctvo je stredobodom pozornosti už desať rokov, a to najmä preto, že sa nepodarilo urobiť komplexnú reformu v rezorte. Po odvážnom začiatku, keď vznikli zdravotné poisťovne, odštátnili sa primárne a špecializované ambulancie, ako aj verejné lekárne, s ďalšími krokmi sa otáľalo, prešľapovalo, až reformy skonali na mŕtvom bode.

Rudolf Zajac je prvým ministrom, ktorý si zriadil vlastnú internetovú stránku iba preto, aby bol v kontakte so svojimi kritikmi i obdivovateľmi, aj keď treba priznať, že tých má po prvej tlačovej besede iba niekoľko. Ide o adresu www.reformazdravotnictva.sk .

[image]
internetová stránka o reforme zdravotnćtva
Reforma rešpektuje viaceré vzťahy, avšak tri sú významné.
  • Po prvé ide o posilnenie vzťahov medzi tým, čo občania do systému dávajú a čo z neho dostávajú.
  • Po druhé o posilnenie motivácie poskytovateľov, že výkon bude vôbec ohodnotený a lepší výkon bude ohodnotený lepšie ako horší výkon.
  • Po tretie o posilnenie zodpovednosti každého subjektu, aby znášal svoje riziko individuálne.

Nie všetci, samozrejme, s názormi nového ministra súhlasia. Najmä slovko trh akosi mnohým neznie vhodne pre zdravotníctvo. R. Zajac argumentuje práve týmto slovkom, ktoré podľa neho mnohé súčasné nedostatky zdravotníctva na Slovensku vyrieši.

Zmeny čakajú teda pacientov v lekárňach. Za recept sa bude platiť 20 Sk. Obmedzí sa však aj počet balení na recepte na maximálne tri kusy. „Výnos z poplatku bude použitý takto - 10 % dostanú lekárne za spracovanie receptov a 90 % bude príjmom zdravotných poisťovní, ktoré ho použijú na zápočet pohľadávok lekární voči zdravotným poisťovniam," povedal R. Zajac. [1] Podľa neho nejde o získanie dodatočných zdrojov do systému zdravotníctva, ale o obmedzenie spotreby liekov, ktorá je v súčasnosti neprimeraná.

Zdravotnícke zariadenia už zrejme nikdy neuvidia milióny korún, ktoré im dlhuje skrachovaná a rozkradnutá zdravotná poisťovňa Perspektíva. Nová vláda totiž rozhodla, že štát prestane dlžoby zrušených poisťovní vyrovnávať, hoci doteraz to robil štát. Koalícia chce takýmto spôsobom ušetriť. Návrh je súčasťou opatrení, ako znižovať výdavky štátneho rozpočtu na budúci rok. [2] Ak sa táto novela v parlamente prijme, znamená to, že lekárne nedostanú 29 percent z prostriedkov, ktoré im štátom garantovaná ale krachovaná zdravotná poisťovňa dlhuje. Je to asi 100 miliónov korún. [3] Lekárne však museli vydávať lieky podľa zákona [4] do 24 hodín pod sankciou straty licencie a vydávali ich aj bývalým poistencom Perspektívy. Verejnosť vníma lekáreň ako prosperujúci obchod, ale práve spomenutý zákon odníma držiteľom licencie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti možnosť chovať sa ako podnikateľský subjekt – napríklad zachovať zásady podnikateľskej opatrnosti. Lekárne sú veriteľmi zdravotných poisťovní, teda majú zákonný nárok na penále z omeškania alebo na podanie návrhu na exekúciu zdravotnej poisťovne. Aby sa tomu zabránilo s účinnosťou 26. júla 2001, sa novelizoval Exekučný poriadok [5] a z exekúcií boli vylúčené lieky a zdravotnícke pomôcky a tiež touto novelou určené finančné prostriedky a majetok zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení. V systéme financovania zdravotníctva sa ale koncom minulého roka otvorila Pandorina skrinka – exekúcie formou prikázania pohľadávky. Najväčšia – Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) tak v decembri 2001 prišla o vyše 300 mil. Sk. Súdny exekútor Peter Kriško sa vynašiel. Exekučné príkazy poslal priamo platiteľom odvodov na zdravotné poistenie – najväčším a najsolventnejším firmám na Slovensku. [6] Najvyšší súd SR však koncom januára roku 2002 zrušil rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III, ktoré boli podkladom na vedenie exekúcií poistného proti Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP). Podľa riaditeľa poisťovne Eduarda Kováča tým súd potvrdil, že VšZP zatiaľ nemôže prebrať a splácať dlhy zrušenej Družstevnej zdravotnej poisťovne (DZP) Perspektíva. [7] Veritelia – napríklad verejné lekárne - si teda zrejme počkajú a nakoniec sa nedočkajú.

Viacerí poskytovatelia zdravotníckych služieb sa preto právom obávajú, že tento vyvrátený právny systém, chaos a pretrvávajúci nedostatok peňazí môže najmä v nemocniciach naďalej zhoršovať kvalitu liečby a v lekárňach znížiť dostupnosť liekov. Financovať systém prostredníctvom naťahovania dôb splatnosti (ComorraPharm sro. má skúsenosti v roku 2002 aj s takou zdravotnou poisťovňou, ktorej splatnosti presahovali 200 dní!) z dlhodobého hľadiska tiež nie je možné. Rovnako nie je udržateľný systém rôznych pokrivení zákona a sťažovanie vymáhania pohľadávok. [8]

Obľúbenou hrou a priam geniálnym spôsobom umelého naťahovania dôb splatnosti zdravotných poisťovní voči lekárňam je vrátenie receptov za nepríslušných pacientov, ktorí zmenili poisťovňu. Po odštátnení lekární zhruba do roku 1997 sa tento problém riešil vzájomným zápočtom medzi zdravotnými poisťovňami. Od roku 1997 sa bremeno postupne prenieslo na plecia lekární. Daná problematika úzko súvisí s vedením centrálneho registra poistencov povinného zdravotného poistenia (ďalej CRP SR), ktoré zabezpečuje podľa zákona [9] Ministerstvo zdravotníctva SR a to spôsobom, ktorý určí po prerokovaní so zdravotnými poisťovňami. Faktom však zostáva, že od roku 1994, kedy vstúpil do platnosti spomínaný zákon, CRP nenadobudla takú formu, aby efektívne napomáhala lekárnikom pri hľadaní príslušnosti pacienta a tým umožnila nájsť aj príslušnú zdravotnú poisťovňu, ktorej sa majú fakturovať náklady za lieky a zdravotnícke pomôcky vydané na recept. Za súčasných podmienok lekárnik nemá možnosť ako si overiť príslušnosť pacienta a teda mu vo vlastnom záujme nezostáva nič iné, ako po lekárovi ešte raz skontrolovať kartu poistenca. Je to pre pacienta často nepríjemnou záležitosťou, no postup je plne v súlade so zákonom. Osoby vydávajúce lieky a humánne zdravotnícke pomôcky zodpovedajú za správnosť ich výdaja podľa lekárskeho predpisu, veterinárneho lekárskeho predpisu, lekárskeho poukazu alebo objednávky. Súčasne sú povinné kontrolovať správnosť dávkovania lieku z hľadiska prekročenia najvyššej jednotlivej a dennej dávky a upozorniť na osobitné varovania pri užívaní a používaní lieku. Ak má osoba vydávajúca lieky alebo zdravotnícke pomôcky pochybnosti o správnosti lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu a nemožno tieto pochybnosti odstrániť ani po overení u predpisujúceho lekára, liek alebo zdravotnícku pomôcku nevydá. [10]

Jednou zo zmien, ktoré pripravuje MZ SR je dodatok ku kategorizácii liekov, ktorým sa zmení spôsob úhrady liekov označených symbolom A. Lieky označené symbolom A si v súčasnosti zabezpečuje lekár pre potreby ambulancie. Podľa navrhovaného opatrenia by sa vybrané cytostatiká, doteraz označené symbolom A, predpisovali na lekársky predpis. Významné osobnosti slovenskej farmácie si myslia, že je to vhodné a pritom poznamenajú, že sa tým ďalej zadĺžia verejné lekárne, napr. pán doc. RNDr. Jozef Segino, CSc., dekan FaF UK Bratislava má názor: „Liekový reťazec by sa nemal výrazne vetviť. Navrhovaná zmena odstráni jednu z vetiev. Vzhľadom na hustotu siete lekární pacient dostane liek včas. Pri súčasnom stave úhrad sa však prehĺbia dlhy lekární“. [11]

Podnikanie v oblasti poskytovania lekárenskej starostlivosti zaťažujú aj deklarované úlohy Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) v oblasti ochrany jej členov, ktoré sa prekrývajú so zásahmi do slobody podnikania. Dokazujú to spory komory s lekárnikmi a právnickými osobami prevádzkujúcimi lekárne. Spory riešilo MZ SR, Protimonopolný úrad, Generálna prokuratúra, Najvyšší súd a dokonca aj Ústavný súd SR. Jeden zo základných sporov bolo snaha o obmedzovanie vlastníckeho práva právnických osôb pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti a nútenie právnických osôb pretransformovať svoje licencie na fyzické osoby. Spor bol riešený nálezom Ústavného súdu SR, ktorý rozhodol, že Ustanovenie § 35 ods. 1 v spojení s ustanovením § 36 ods. 2 písm. p) a s ustanovením § 70 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, tj. nie je možné retroaktívne odoberať licencie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti právnickým osobám. [12] Konečným riešením predmetného sporu bola novela Zákona NR SR č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach č. 119/2000 s účinnosťou od 1. mája 2000. Hlavným cieľom novely bolo zosúladenie sporných bodov s Ústavou SR, a to na základe Nálezu Ústavného súdu SR z 25.5.1999 č. 122/1999 Z. z. Problémy sa však nevyriešili ani novelou.

Protimonopolný úrad (PÚ) SR usvedčil SLeK z obmedzovania hospodárskej súťaže a pokutoval ju. [13] Silnú zbraň dostala v apríli 1998 prijatím zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Dovtedy bolo treba priložiť k žiadosti o vydanie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti len vyjadrenie stavovskej organizácie, zákon z roku 1998 to rozšíril na „kladné vyjadrenie“ SLeK. O otvorení novej lekárne síce rozhodoval krajský štátny farmaceut, v skutočnosti však právo veta získala komora. Teda majitelia a zamestnanci už existujúcich lekární. Nič sa na tom nezmenilo ani v máji tohto roku, keď nadobudol účinnosť nový zákon o povolaní lekárnika a o SLeK, ani v júli, keď právomoc vydávať povolenia prešla na vyššie územné celky. Zlom vo využívaní veta nastal v novembri pred dvoma rokmi, keď komora vydala a začala využívať smernicu o vydávaní osvedčenia o odbornej a etickej spôsobilosti na výkon lekárenskej praxe. Od mája roku 2000 si novú lekáreň nemohol podľa zákona otvoriť nik iný, len vyštudovaný farmaceut. Podľa komory sa v tom čase objavili žiadosti farmaceutov, ktorí mali byť len nastrčenými majiteľmi. Bolo by zbytočné odvolávať sa na legislatívu EÚ. Tu je situácia upravená podľa národného princípu. EÚ nepodmieňuje členstvo SR v tejto organizácii zmenou legislatívy v lekárenstve tak, aby majiteľom lekárne alebo zásob bol len lekárnik. Každá krajina vychádza z odlišných historických a legislatívnych základov a vlastníctvo lekární nie je jednotné. Porovnanie situácie v rôznych krajinách Európy komplikuje skutočnosť, že zdravotníctvo nepatrí v Európskej únii medzi oblasti s jednotnou právnou úpravou. V členských krajinách únie sa historicky vyvinuli vlastné zdravotnícke systémy, ktoré sú často neporovnateľné. Pravda je, že vo väčšine krajín západnej Európy prevažujú právne úpravy obmedzujúce vlastnenie lekárne právnickou osobou alebo fyzickou osobou – nelekárnikom. Podľa všetkého to zodpovedá skôr historickému vývoju, a nie nejakej premyslenej stratégii vlád alebo parlamentov. [14] A aj keby to bolo inak, ťažko si predstaviť právnu normu na Slovensku, ktorá by sa nedala obísť. Práve už spomenutí nastrčení majitelia – lekárnici sú výsledkom § 35 Zákona NR SR č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorá od 1.5.2000 umožňuje krajským úradom vydať povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni už len fyzickej osobe. [15]


Nech je to už akokoľvek, spory okolo vlastníctva licencií neprispievajú k vytváraniu pozitívneho imidžu SLeK a tým pádom ani k pozitívnemu imidžu verejných lekární. Veľmi často sa vytráca úcta k inštitútu vlastníctva. Vytráca sa nám z pred očí pacient! Cieľom podnikania v súčasnom zdravotníctve je prežiť. Udržať lekáreň finančne nad vodou, udržať zamestnanosť, kolektív a efektívne spravovať všetky dostupné zdroje. Lekárne by mali – možno s výnimkou prvých rokov činnosti – vytvárať zisk primeraný hodnote ich vlastného imania. Ak majitelia licencií na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vložený kapitál ročne nezhodnotia ani o niekoľko percent, nemôžu mať veľa dôvodov na spokojnosť a už vôbec nie na investovanie nových úspor. A pacient už vonkoncom nebude spokojný. Stane sa rukojemníkom v boji o ovládnutie lekární.

Na reformách v zdravotníckom rezorte sú zaujímavé práve tieto nástupy. Všetci vedia veľmi presne pomenovať problémy, dokonca sa snažia aj vytýčiť priority, ktorým sa treba venovať, ale potom to akosi odíde do zabudnutia. V úvode som spomenul Rudolfa Zajaca, ktorý je prvým ministrom zdravotníctva, ktorý si zriadil vlastnú internetovú stránku iba preto, aby bol v kontakte so svojimi kritikmi. Treba totiž naozaj veľmi silného a odvážneho reformátora, aby zvládol nielen bielu mafiu, ale aj rôzne záujmové a lobingové skupiny, ktoré sa nechcú vzdať svojich pozícií, svojich pravidelných finančných dotácií. Hoci sa stále dookola opakuje, že zdravotníctvo je na Slovensku v takom stave, v akom je práve pre nedostatok financií, nie je to celkom tak. Zdravotníctvo je v takom stave preto, lebo sa s tými financiami aj mrhá, neefektívne hospodári.

Kým budú monopolné orgány, od ktorých regulačných, licenčných a iných nariadení i rozhodnutí závisí osud podnikateľa, dovtedy budú chodiť na úrady decentní majitelia lekární s fľašou whisky v kufríku a obálkou s peniazmi vo vrecku. Najúčinnejším spôsobom boja proti korupcii v biznise je znižovanie vplyvu štátu v hospodárstve, vytváranie takých právnych noriem, ktoré pripúšťajú čo najjednoznačnejší výklad a záver. Riešením v oblasti lekárenstva - to musíme uznať bez pardónu - je SLeK. To by sa však v SLeK nesmeli objavovať protichodné tendencie. Za jeden z príkladov možno označiť vytváranie silného komorového systému s povinným členstvom a širokými kompetenciami. Osud podnikateľov lekárnikov v takomto prípade už menej závisí od konkrétneho štátneho úradníka, ale o to viac od orgánov komory. Nebezpečné je to najmä v prípade, keď má komora silné regulačné chúťky potláčajúce konkurenciu a nevytvára spoločnú platformu na združovanie, ale priam podnecuje vznik ďaších združení ako napríklad Grémium majiteľov lekární SR, Asociácia lekárnikov Slovenska, Asociácia diskriminovaných lekárnikov a začína sa s nimi hádať.

Veľmi ma zaujali slová pána Ing. Sína Niku, generálneho riaditeľa distribučnej spoločnosti FIDES: „V roku 2000 (podľa National Pharmacist Workforce Survey) v USA, z celkového počtu 185 000 farmaceutov 25% farmaceutov pracovalo v nemocniciach, 49% v lekárňach tvoriacich siete, 15% vo firmách špecializujúcich sa na zasielanie liekov poštou a len 11% pracovalo ako nezvislý lekárnik. Skúsme si po takýchto počtoch predstaviť v koho prospech by dopadlo hlasovanie v SLeKu, ak by vzniklo obdobné zastúpenie jeho členov z pohľadu ich pracovno-právneho postavenia“. [16]

Už pri prvom uvedení návrhu zmien nastal v zdravotníckej obci poplach. Každý si návrhy a názory preložil podľa svojho a začal hľadať výhovorky, ako sa to nedá urobiť. Hoci vo všeobecnosti veľmi veľa odborníkov súhlasí „so Zajacovou“ reformou. Ak, samozrejme, zároveň nepredkladá svoj pomalší a mierumilovnejší scenár, hovorí v podstate o tom istom. Transformácia zdravotníctva je nevyhnutná, o tom už diskutovať ani netreba. Možno sa prieť o to, či dáme prednosť ráznej alebo pomalej reforme.

Minister zdravotníctva chce úplne zmeniť fungovanie zdravotných poisťovní, cez ktoré sa ročne prelejú miliardy korún. Rudolf Zajac totiž považuje ich hospodárenie za zlé a viní ich z toho, že prispievajú k rastu dlhov v zdravotníctve. Podľa neho by sa poisťovne mali zmeniť na podnikateľské subjekty, ktoré by mali znášať aj podnikateľské riziko a zároveň tvoriť zisk. Ďalšou zmenou má byť vytvorenie možnosti, aby sa mohli ľudia pripoistiť. To by ich oprávňovalo na lepšie služby v zdravotníckych zariadeniach.

Azda dnes už nenájdete človeka, ktorý by bol spokojný so zdravotníckymi službami na Slovensku. Ak sa aj prezident republiky o nich vyjadruje nie práve priaznivo, a to dokonca pred zahraničnými návštevami, uveríte, že zdravotníctvo je vo vážnej finančnej i morálnej kríze, a treba hľadať cesty ako z nej von.

Zdroje

[1] Národná obroda, str. 3 (22.10.2002), Zaplatíme za recepty, stravu a ubytovanie nemocnici
[2] PRAVDA, str. 1, 3 (4.11.2002), Zdravotníctvu štát zoberie stámilióny
[3] Nový deň, str. 3 (2.11.2002), Mikrointerview s ERNESTÍNOU TÔTHOVOU, hovorkyňou SLeK
[4]
§ 36 Zákona č. 140/1998 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky o liekoch a zdravotníckych pomôckach
[5] Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
[6] TREND, 12.12.2001, Exekútor otvoril v najväčšej poisťovni Pandorinu skrinku (Redakčný komentár)
[7] TREND, 14.2.2002, VšZP zvažuje žalovať štát pre exekúcie poistného
[8] RECEPT na váš úspech, str. 4-5, 4/2002, Vzťah medzi lekárňou a distributérom, Ing. Sína Niku, generálny riaditeľ FIDESu, 1. viceprezident ADL v SR
[9]
§ 71 Zákona NR SR č..273/1994 o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov
[10]
§ 38 Zákona č. 140/1998 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky o liekoch a zdravotníckych pomôckach
[11] Lekárnik odborno-informačný mesačník distribučnej spoločnosti UNIPHARMA, č. 11, november 2002, str. 6.
[12] Nález č. 122/1999 Z.z. Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vyslovenia nesúladu zákona č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z.z. o reklame v znení zákona č. 104/1999 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky
[13] TREND, 8.10.2002, Komora bráni lekárnikom podnikať
[14] TREND, 30.1.2002, Lekárnici sa bránia konkurencii v poskytovaní lekárenskej starostlivosti
[15] SME, str. 3, 18.10.2002, Tí, čo si chcú otvoriť lekáreň, ale nemajú súhlas komory, založili asociáciu diskriminovaných
[16] RECEPT na váš úspech, str. 5, 4/2002, Vzťah medzi lekárňou a distributérom, Ing. Sína Niku, generálny riaditeľ FIDESu, 1. viceprezident ADL v SR



Čítajte ďalej...
PREHĽAD ČÍSLA
   
 



ODPORÚČAME
Prepočítané konverzným kurzom
1 EUR = 30,1260 SK
VIAC TOVAROV »   


Copyright © 1996-2019 ComorraPharm s.r.o.
© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.
Články sú aktualizované a upravované publikačným systémom IPSA2002.