Apothéka.sk
Spravodajstvo z EÚTlačové správy Bolesť Cestovanie Editorial Informačné technológie ComorraPharm sro. Liečivé rastliny - Fytoterapia Medicínska história Medicínska technika Novinky Očkovanie Odborník radí Predstavujeme Vám… Prevencia Psychológia, neurológia Rodinný lekár Rozhovory Trendy v Európe Ústna hygiena Veterinárna sekcia Vitamíny, minerály a potravinové doplnky Vývoj & trendy vo farmácii Vývoj v medicíne Zákony, poisťovne Zdravá krása Zdravá racionálna výživa Zdravotnícka legislatíva Zdravý pohyb Zdravý životný štýl Životné prostredie

Informácie o produktoch Kompilácia, rešeršná práca Pôvodný článok PR článok - platená inzercia Preklad Vyhlásenia, Informácie, Výzvy

2011 / 4, 3, 2, 1
2010 / 4, 3, 2
2009 / 4, 3, 2, 1
2008 / 4, 3, 2, 1
2007 / 4, 2
2006 / 3, 1
2005 / 4, 3, 2, 1
2004 / 4, 3, 2, 1
2003 / 4, 3, 2, 1
2002 / 4, 3, 2, 1
2001 / 4, 3, 2, 1
2000 / 4, 3
Informačné technológie

Ladislav Timuľák
Základy vedení psychoterapeutického rozhovoru
12,41 EUR
(373,86 SKK)
Lucia A. Fischer
Erotické masáže
14,16 EUR
(426,58 SKK)

Zdravé kosti, svaly a klouby
47,50 EUR
(1 430,98 SKK)
Prepočítané konverzným kurzom 30,1260 SK = 1 EUR
Práve čítate číslo 2003/3 - Vývoj v medicíne - Preklad
streda, 10. Apríl 2020 | dátum ostatnej aktualizácie: 10. Marec 2012 10:10

Všetko čo chce žiť, musí kmitať
Mgr. Kristína Kánaiová, Lekáreň pri Váhu - Komárno - 14.7.2003

Biorytmus ladí náš organizmu v rôznej dobe na určitú danú kvalitu a kvantitu činnosti. Pokiaľ chceme dosiahnuť ideálny výkon a ideálnu odpoveď celého organizmu, musíme plne rešpektovať zákony dané týmto rytmom. Tento rytmus je charakteristický pre celý náš svet a život s ním spojený.

Chronoterapia
Všetko čo chce žiť, musí kmitať

Warum Mediziner und Apotheker umlernen müssen ...
Ihr Einkauf, Nr. 11/26-05-2003, Die Eigen-Zeit des Körpers – Warum Mediziner und Apotheker umlernen müssen
Nemecký originál článku: „Všetko čo chce žiť, musí kmitať“
„Ako môže cirkusový artista vyliezť na najvyšší stupeň voľne stojacieho rebríka, tam sa nohami prichytiť a bez spadnutia žonglovať so siedmymi kužeľmi? Ten kto predstavenie pozorne sleduje, zistí, že umelec na rebríku sem a tam kmitá. Ak by na vrchu rebríka stál bez pohybu, okamžite by padol.“
Univ. Prof. Dr. Maximilian Moserr
Univ. Prof. Dr. Maximilian Moserr
Institut für Nichtinvasive Diagnostik, Weiz

Na tomto príklade vysvetľuje univerzitný profesor
Dr. Maximilian Moser , vedúci Inštitútu neinvazívnej diagnostiky Joanneum Research vo Weizi a vedúci pracovnej skupiny adoptívnej psychológie na Psychologickom inštitúte Univerzity v Grazi, tzv. podstatu nových poznatkov, ktoré čoraz intenzívnejšie nútia klasickú západnú školu medicíny prehodnotiť svoje tézy. „Tak ako artista na rebríku kmitá, aby nespadol, aj naše telo potrebuje na udržanie sa pri živote neustálu zmenu celej škály svojich parametrov. Ten, kto neprihliada na tieto zmeny, môže určiť nesprávnu diagnózu a naordinuje terapiu, ktorá často viac škodí ako pomáha.“

Biorytmus ladí náš organizmu v rôznej dobe na určitú danú kvalitu a kvantitu činnosti. Pokiaľ chceme dosiahnuť ideálny výkon a ideálnu odpoveď celého organizmu, musíme plne rešpektovať zákony dané týmto rytmom. Tento rytmus je charakteristický pre celý náš svet a život s ním spojený. Stačí si uvedomiť rytmický pohyb galaxií a planét, pohyb našej Zeme, striedanie ročných období, striedanie nocí a dní, rytmický pohyb molekúl a atómov. Aj každá živá hmota má svoj rytmus, ktorého základom je začiatok, vývoj, postupná degenerácia a konečný rozpad. Pravidelné rytmy nájdeme ako v živej, tak aj v neživej prírode. Všetky deje, ktoré prebiehajú v súvislosti so živou hmotou a majú rytmický charakter, voláme biorytmy.

Taktiež u človeka vidíme rytmickú aktivitu vo všetkých jeho funkciách a na všetkých úrovniach životného deja. Príkladov môžeme uviesť niekoľko. Je to napríklad telesná teplota, ktorá je najnižšia okolo 4. hodiny rannej a najvyššia okolo 16. hodiny poobede, je to rytmické kolísanie tepovej frekvencie, rytmické striedanie sekrécie tráviacich štiav, podobne ako všetkých hormónov, rytmické vyprázdňovanie prebytočných zložiek. Okrem týchto nápadných a zrejmých biorytmov máme ešte ďalšie, menej nápadné, prípadne úplne skryté. Stačí spomenúť denné rytmické kolísanie duševnej i telesnej výkonnosti, ale zároveň sa toto kolísanie prejavuje aj  týždenne, mesačne a ročne.

Náš organizmus sa skladá z rôznorodých tkanív a je prepletený kmitmi rôznych druhov. Naše nervové impulzy kmitajú v oblasti mikrosekúnd, srdce, dýchanie a krvný tlak kolíšu v oblasti medzi sekundou a minútou. Veľa rytmov, ako napr. spanie, vypúšťanie hormónov a delenie buniek kostnej drene sledujú 24 hodinový denný cyklus. Menštruácia žien sa podobá taktu mesačných fáz. Telo sa prispôsobuje ročným obdobiam a v konečnom dôsledku život jednotlivca môžeme vnímať ako jedno nepretržité kolísanie: nádych a výdych kozmu.

Úplne spornou zostáva otázka, či tieto biorytmy sú dané od počiatku, či sú nemenne zakódované do zárodočnej hmoty a prenesené tak na všetky systémy, alebo či sa do určitého systému nejakým spôsobom zakódujú až pri postupne sa opakujúcom kontakte s vonkajším prostredím. Niektoré teórie hovoria o tzv. zakódovanom  „časovači“ umiestnenom niekde v centrálnom nervovom systéme. Podľa iného názoru a na základe uskutočnených experimentov je pravdepodobnejšie, že tento rytmus je len odrazom kontaktu s vonkajším prostredím a v žiadnom prípade nie je do centrálneho systému zakódovaný.

Dlhú dobu boli zmeny parametrov a ukazovateľov ľudského tela vnímané ako fyziologické výkyvy bez hlbšieho podstatného významu kým svetoznáma Framinghemová štúdia zo 70-tych rokov poukázala na to, že variabilita srdcovej frekvencie (VSF) je nemenej významným parametrom ako samotná frekvencia srdcových úderov alebo krvný tlak. Lekári si mysleli, že ľudia, ktorým srdce bije menej pravidelne, sú vystavení vyššiemu riziku infarktu myokardu. Spomínaná štúdia však prekvapujúco dokázala opačné tvrdenie. Práve ľudia s vysokou VSF majú menšie riziko infarktu. V prípade, že títo ľudia predsalen dostanú infarkt, ich šanca na prežitie je 1,7-krát vyššia ako u ľudí s nižšou úrovňou VSF.

O neobvyklej schopnosti prispôsobiť sa zvýšeným požiadavkám a ohromnej výkonnosti trénovaného srdca svedčí beh na 100 km, počas ktorého srdce za 8 hodín prečerpá do ciev okolo 30 ton krvi.

Podobné výsledky prichádzali aj z oblasti iných medicínskych výskumov. Činnosť nervových buniek centrálneho nervového systému, predovšetkým mozgu, je sprevádzaná elektrickými javmi, ktoré je možné zaznamenať a diagnosticky využiť. Základom elektrickej aktivity nervových buniek je depolarizácia a následná repolarizácia ich bunkovej membrány, ktorá sa šíri z tela bunky do jej výbežkov (dendritov a neuritov). Vzniká tak elektrický dipól, ktorý sa stáva zdrojom miestnych prúdov. Mozgové tkanivo obsahuje mnoho synapsií (miesto vzájomného spojenia neurónov), ktoré sú zdrojom excitačných alebo inhibičných elektrických potenciálov. Priestorovou a časovou sumáciou týchto elementárnych elektrických dejov vzniká výsledný obraz elektrickej aktivity mozgu. Tento môžeme snímať z povrchu kože hlavy (elektroencefalogram - EEG) alebo pri operáciach priamo z povrchu mozgu (elektrokortykogram ECoG). Takto sa ukázalo, že inak veľmi premenlivý priebeh mozgových činnostných potenciálov[1] kopíruje u epileptikov pred a po epileptickom záchvate extrémne kŕčovitý a málo premenlivý vzor.

Srdce a mozog sa správajú podobne ako náš cirkusový artista na rebríku. Bez kmitania, kolísania „spadnú“, čo je ľahko pochopiteľné. Prof. Moser tvrdí: „Čím menšia je flexibilita srdcovej činnosti, tým menšia je schopnosť prispôsobovať sa  zmeneným podmienkam životného prostredia. Čím väčšia je flexibilita srdcovej činnosti, tým stabilnejší bude náš organizmus, pretože je prispôsobivejší.“

Ďalším empirickým poznaním tzv. chronobiológie je, že ak naša životospráva nie je v súlade vnútorným rytmom života, ochorieme. Takto sa napríklad ukázalo, že po siedmych rokoch nočnej služby je riziko výskytu rakoviny prsníka u sestričiek o 70% vyššie ako u sestričiek, ktoré v nočných hodinách spali a  svoju službu vykonávali v denných hodinách. U pilotov, ktorí lietali smerom východ-západ a späť, je výskyt rakoviny pokožky 5-krát výšší ako u pilotov, ktorí lietali smerom sever-juh a späť. Časté a rýchle prekročenie časových zón je proti prirodzenému rytmu života.

Existuje množstvo teórií o vzniku spánku. Spánok má v prvom rade veľký biologický význam. Vyplýva to z ochranného charakteru spánkového útlmu, ako to dokumentoval už I.P. Pavlov, ktorý predpokladal, že spánok je identický s generalizáciou vnútorného útlmu a že pre jeho vznik má rozhodujúci význam mozgová kôra. Ak zabránime pokusným zvieratám niekoľko dní zaspať, uhynú. Zistíme u nich významné patologicko-morfologické zmeny v mozgovej kôre. Rovnako nedostatok spánku vedie k zníženiu funkčnej schopnosti nervového systému, k zníženiu odolnosti individua a neurotizácii postihnutej osoby. V teoretických úvahách sa v rôznych štádiách teórie o spánku vystriedalo množstvo ďalších hypotéz. Okrem Pavlovovej neurálnej kortikálnej teórie sú významné i Hessove teórie o existencii spánkových štruktúr v orálnom mozgovom kmeni, teda mezencefale a talame s možnosťou spánkovej aktivácie dráždením týchto centier. V histórii neutrálnych teórií má najväčší význam odhalenie existencie aktivačného ascendentného retikulárneho systému s anatomicky lokalizovanými štruktúrami v mediálnej časti retikulárnej formácie medulla oblongata, pontu, talamu, mezencefala, hypotalamu a subtalamu. Ide o nešpecifický aktivačný systém. K odhaleniu tejto významnej formácie prispeli hlavne pokusy Bremera vytvorením  modelu encephale isolé a cerve isolé. Okrem týchto teórií je ešte množstvo ďalších .

Jedna z najnovších štúdií parížskych chronoonkológov Dr. Francisa Léviho a Dr. Marie-Christi Mormont poukazuje na to, že v pokročilom štádiu rakoviny je vnútorný rytmus organizmu viac vykoľajený. Je dokázateľné, že pri rakovine prsníka a hrubého čreva sa šanca na prežitie zdvojnásobuje, ak sa zvolí terapia intaktná voči fyziologickým cyklom. [2]

Zemetrasenie spôsobu myslenia klasickej západnej školy medicíny

To, čo výskumníci „vnútorného času“ za ostatné desaťročie vyťažili na povrch, znamená pre „pamätnú budovu“ školy medicíny zemetrasenie. Univ.-prof. Dr. Wolfgang Marktl, psychológ na Uni Wien (Universität Wien), od júla 2003 prezident Viedenskej Akadémie pre Všestrannú medicínu (Wiener Akademie für Ganzheitsmedizin – GAMED) je toho názoru, že, „... lekári doteraz vnímali ľudský organizmus ako niečo statické a k tomu primerane postupovali aj pri jeho liečbe. Pri pohľade na krvný obraz nebol dôležitý čas odobratia vzorky. Farmakológia vychádzala z toho, že liek pôsobí najlepšie vtedy, ak hladina jeho účinnej látky je počas celého dňa rovnomerne rozdelená. Dnes už vieme, že dynamike živej substancie to nepomáha. Krvný obraz prináša úplne iné výsledky podľa toho, či bol odobratý ráno o 8:00 hod alebo na poludnie o 12:00hod. Účinok mnohých medikamentov úzko závisí od ich obdobia užívania. Bohužiaľ sa to v praxi ešte dostatočne nerozšírilo.“ [3]

Dr. Michael Gruska, kardiológ z viedenskej Hanusch nemocnice (Wiener Hanusch-Krankenhaus) je jeden z tých, čo majú dostatočný prehľad o dosahu nových poznatkov má nasledovný názor: „Mechanizmus účinku je pre mnoho účinných látok známy. Napríklad nitroglycerin, ktorý sa používa na rozšírenie ciev pri chorobe angína pectoris (ischemická choroba srdca) rozširuje prierez krvného riečišťa o 74%, keď sa užíva počas dňa po jedle a zapije sa vodou. Jeho účinok však dosahuje len 12%, keď sa užíva večer alebo v noci. Na druhej strane ,už dlhé desaťročia vieme, že výskyt infarktu myokardu je zhruba 3-krát vyšší 3-5 hodín po prebudení ako počas zvyšku dňa. Napriek tomu do dnešného dňa ľudstvo nedisponuje ani jedným orálnym preparátom, ktorý by pôsobil najúčinnejšie v kritických hodinách, pritom z farmakologického hľadiska by to asi nebolo ťažké.“ [4]

Nové horizonty v terapii rakoviny

štiepenie dvojitej špirály DNA
štiepenie dvojitej špirály DNA zdravej (červená) a rakovinovej (žltá) bunky počas 24 hod. denného cyklu.
Prezentované na prednáške:
„Circadian rhythms and cancer therapy“ dňa 7. júna 2001 na prvom stretnutí EORTC Translational Research Meeting

Nové poznatky o kvalite biologického času otvárajú aj pre liečbu rakoviny nový obzor.[5] Chemoterapia, ktorú využíva klasická škola medicíny, má tú nevýhodu, že okrem rakovinových buniek ničí aj zdravé tkanivo. Veľa cytostatík účinkuje práve vtedy, keď sa bunka delí a dvojitá špirála (závit) DNA je rozštiepená, a bunka je vtedy najzraniteľnejšia. Ale ukázalo sa, že rakovinové bunky uprednostňujú iné časové obdobie dňa pri svojom delení, ako napr. zdravé bunky kostnej drene. Ak sa použije chemoterapeutikum s krátkou dobou pôsobenia vo vhodný čas, postihne sa rakovinové tkanivo, ale nedotkne sa zdravého tkaniva. V prípade, že sa poskytne v nevhodný čas, zdravé bunky sa neprimerane poškodia a rakovinové bunky „vyviaznu so zdravou kožou“. Cytostatiká sa od seba odlišujú rôznou mierou toxicity na zdravé bunky. Niektoré cytostatiká môžu byť až 10 násobne toxickejšie. Závisí to od substancie, ktorú obsahujú.

programovateľné čerpadlo (pumpa)
programovateľné čerpadlo (pumpa), ktoré prispôsobovalo dávku cytostatík k deleniu rakovinových buniek – zdroj: Francis Lévi , Chronothérapeutiquedes Cancers, INSERM E 0118 et Service de Cancérologie Hopital Paul Brousse, 94 800 - Villejuif
Liečba v súlade s rytmom delenia buniek môže v pravom slova zmysle zachraňovať život. Štúdia, v ktorej programovateľné čerpadlo (pumpa) prispôsobovalo dávku cytostatík k deleniu rakovinových buniek, dokázala, že o 20% viac pacientov prežilo kritickú trojročnú hranicu v skupine so spomenutým čerpadielkom ako v tej, v ktorej boli podávané cytostatiká čerpadlom, ktoré kontinuálne dávkovalo cytostatiká počas celého dňa. [6], [7]
Napriek uvedeným faktom (pokiaľ sa to podarilo správne vypátrať!) sa na blízkom okolí nachádza len jedna jediná nemocnica, kde sa s karcinómom zaobchádza dôsledne – s veľkou úspešnosťou - podľa chronoterapeutických hľadísk: Je to
Rudolfstiftung vo Viedni .

Požitá literatúra

[1] Prof. MUDr. Ivo Hradzira, DrSc. A kolektív, Biofyzika, učebnica pre lekárske fakulty, AVICENUM ZN Praha, str. 156.
[2]EORTC Chronotherapy Study Group,
http://www.clinicaltrials.com ,
Combination Chemotherapy in Treating Patients With Colorectal Cancer
Conditions: stage III colon cancer; stage IV colon cancer; stage III rectal cancer; Stage IV rectal cancer; recurrent colon cancer; recurrent rectal cancer
Fluorouracil With or Without Cisplatin in Treating Patients With Advanced or Metastatic Cancer of the Pancreas
Conditions: stage III pancreatic cancer; adenocarcinoma of the pancreas; stage IVA pancreatic cancer; stage IVB pancreatic cancer
Radiation Therapy and Fluorouracil Before Surgery in Treating Patients With Primary or Recurrent Bile Duct Cancer
Conditions: localized resectable adult primary liver cancer; recurrent adult primary liver cancer; localized extrahepatic bile duct cancer; ...
Vinorelbine Plus Fluorouracil in Treating Women With Metastatic Breast Cancer Conditions: stage IV breast cancer; recurrent breast cancer
[3], [4] Ihr Einkauf, Nr. 11/26-05-2003, Die Eigen-Zeit des Körpers – Warum Mediziner und Apotheker umlernen müssen, Alles, was leben will, muß schwingen, Teil 1., str. 30,31
[5] William J. M. Hrushesky, M.D. (Senior Attending Oncologist), Albany Medical College Albany, New York U.S.A.: Circadian timing of cancer chemotherapy. Science 228(4695):73-75, 1985
[6] Caussanel JP, Lévi F, Brienza S, et al.: Phase I trial of 5-day continuous venous infusion of oxaliplatin at circadian rhythm- modulated rate compared with constant rate. J Natl Cancer Inst 82:1046-1050, 1990
[7] Rivard GE, Infante-Rivard C, Hoyoux C, et al.: Maintenance chemotherapy for childhood acute lymphoblastic leukemia: Better in the evening. The Lancet ii(8467):1264-1266, 1985


Čítajte ďalej...
PREHĽAD ČÍSLA
   

 



ODPORÚČAME
Prepočítané konverzným kurzom
1 EUR = 30,1260 SK
VIAC TOVAROV »   


Copyright © 1996-2020 ComorraPharm s.r.o.
© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.
Články sú aktualizované a upravované publikačným systémom IPSA2002.