Apothéka.sk
Spravodajstvo z EÚTlačové správy Bolesť Cestovanie Editorial Informačné technológie ComorraPharm sro. Liečivé rastliny - Fytoterapia Medicínska história Medicínska technika Novinky Očkovanie Odborník radí Predstavujeme Vám… Prevencia Psychológia, neurológia Rodinný lekár Rozhovory Trendy v Európe Ústna hygiena Veterinárna sekcia Vitamíny, minerály a potravinové doplnky Vývoj & trendy vo farmácii Vývoj v medicíne Zákony, poisťovne Zdravá krása Zdravá racionálna výživa Zdravotnícka legislatíva Zdravý pohyb Zdravý životný štýl Životné prostredie

Informácie o produktoch Kompilácia, rešeršná práca Pôvodný článok PR článok - platená inzercia Preklad Vyhlásenia, Informácie, Výzvy

2011 / 4, 3, 2, 1
2010 / 4, 3, 2
2009 / 4, 3, 2, 1
2008 / 4, 3, 2, 1
2007 / 4, 2
2006 / 3, 1
2005 / 4, 3, 2, 1
2004 / 4, 3, 2, 1
2003 / 4, 3, 2, 1
2002 / 4, 3, 2, 1
2001 / 4, 3, 2, 1
2000 / 4, 3
Informačné technológie

Petr Fořt
Suplementy ve výživě
42,80 EUR
(1 289,39 SKK)

Anatómia domácich cicavcov / Anatomie domácích savců (Komplet 1 + 2)
223,25 EUR
(6 725,63 SKK)
Nelly Grosjeanová
Velká kniha aromaterapie
11,58 EUR
(348,86 SKK)
Prepočítané konverzným kurzom 30,1260 SK = 1 EUR
Práve čítate číslo 2004/1 - Medicínska história - Kompilácia, rešeršná práca
streda, 17. Júl 2019 | dátum ostatnej aktualizácie: 10. Marec 2012 10:10

Okrúhle výročia
Norbert Répás, ComorraPharm sro. - Komárno - 9.2.2004

V tomto roku si pripomíname niekoľko okrúhlych výročí, ktoré predstavujú významné medzníky v histórii vývoja fyziky a medicíny. Ide o objavy vedcov, ktorí pôsobili v XIX. a XX. storočí, dopátrali sa k röntgenovému žiareniu, k analytickým metódam rekonštrukcie röntgenového obrazu a skonštruovali počítačový tomograf.

V tomto roku si pripomíname nieko3ko okruhlých výroeí, ktoré predstavujú významené medzníky v histórii vývoja fyziky a medicín
Johann Heinrich Wilhelm Geissler (1814-1879), nemecký fúkač skla si pred 150-imi rokmi založil obchod a výskumné laboratórium v Bonne. Jeho hlavným cieľom bolo vytvoriť vedecké zariadenie tzv. vákuové čerpadlo. Po niekoľkých pokusoch z roku 1854 sa mu podarilo skonštruovať také dokonalé čerpadlo, ako dovtedy nikomu. Pomocou geisslerovho čerpadla sa otvorila nová éra skúmania elektrónových lúčov v sklenenej, vákuovej trubici, ktorá obsahuje dve elektródy – katódu a anódu. Na toto obdobie sa datuje aj zrod skutočnej röntgenky.


obr. č. 1. - celotelová röntgenová snímka z roku 1913
Technisches Museum Wien

Elektrónovým lúčom nazývame tok letiacich eletrónov. Obvykle sa získava urýchlením a vyclonením z toku eletrónov, emitovaných žeravenou katódou. Preto sa zaujal aj názov katódové lúče. S elektrónovými lúčmi sa pracuje takmer výlučne vo vákuu, lebo v plynnom prostredí by elektróny narážali na molekuly plynu a rozptyľovali by sa. V mieste dopadu na tienidlo z luminiscenčnej látky (napr. ZnO) spôsobujú luminiscenciu (svetielkovanie). Práve na tento jav poukázal správne pred 120-imi rokmi
Sir Arthur Schuster (1850-1934) profesor fyziky v Manchasteri výskumník Cavendish Laboratory v Cambridgei. Tento objav umožňuje voľným okom pozorovať alebo fotografovať miesto dopadu eletrónového lúča, pozorovať obraz na tienidle elektrónového mikroskopu a pod. Poznatky sa využívajú aj v obrazových elektrónkach katódových osciloskopov, televízorov, rádiolokátorov a pod.

Elektrónové lúče majú mnohostranné fyzikálne účinky a praktické využitie, využívajú sa aj na budenie röntgenového žiarenia. Toto žiarenie spozoroval pred 110-imi rokmi Joseph John Thomson (1856-1940) a zverejnil ich[1] v roku 1894 a neskoršie v roku 1897 vo Philosophical Magazine. Objavenie röntgenových lúčov Wilhelmom Conradom Röntgenom (1825-1923) v roku 1894 a následné publikovanie objavu dňa 8.11.1895 vytvorilo predpoklady pre zrod dvoch medicínskych odborov – röntgendiagnostika a röntgenterapia. Energia eletrónov je taká vysoká (20 až 100keV)[2], že sú schopné pri dopade na anódu vyraziť elektróny z vnútorných vrstiev atómov. Na uvoľnené hladiny ihneď preskočia elektróny - v súlade s tretím Bohrovým postulátom[3] - z vyšších vrstiev, pričom vyžiaria fotón röntgenového žiarenia. Röntgenové lúče nadväzujú na ultrafialové spektrum, ktorým prislúchajú vlnové dĺžky kratšie ako 13.6 nm.[4] Skromných 19 strán o objave sa stalo základom širokej experimentálnej techniky využívanej v najrôznejších oblastiach vedy, techniky a aj v medicíne. Röntgen sa stal v roku 1901 prvým nositeľom Nobelovej ceny za fyziku.


obr. č. 2. - celotelový röntgen z roku 1913
Technisches Museum Wien

Röntgendiagnostika sa zaradila medzi tzv. plošné diagnostické zobrazovacie systémy. Sú to prostriedky na zviditeľňovanie vnútornej stavby tela v chorobe aj zdraví, pri ktorom vzniká na registračnom materiále plošný, dvojrozmerný čiernobiely obraz za použitia ionizačného žiarenia. Röntgenterapia sa začala samostatne rozvíjať v následnosti s röntgendiagnostikou, no keďže ešte neexistovali poznatky o pôsobení žiarenia na zdravé a nádorové tkanivá a ani poznatky o vlastnostiach žiarenia, k rozvoju došlo až po prehĺbení poznatkov z oblasti rádiofyziky a rádiobiológie. Dnes röntgenterapia zaujala dôležité miesto medzi liečebnými prostriedkami nielen pri onkologických ochoreniach, ale i rôznych zápaloch. Medzi hlavné rozdiely röntgendiagnostických a röntgenterapeutických prístrojov patrí to, že v röntgendiagnostike sa používa záznamový materiál, na ktorý sa kladú kvalitatívne nároky ako ostrosť a kontrast. Z toho vyplýva aj ďalší rozdiel, a to vo veľkosti ohniska. U röntgenterapeutických žiaričov (röntgenka) teda nezáleží toľko na veľkosti ohniska, lebo tvorba tieňového obrazu nie je účelom a otázka ostrosti nie je rozhodujúca. Keďže v röntgenterapii sa používajú dlhšie expozičné časy ako v röntgendiagnostike, musí byť žiarič prispôsobený dlhodobej prevádzke, a preto sa často zavádza chladenie anódy röntgenky prietokom kvapaliny, najčastejšie oleja. Olejový okruh je samostatný a je doplnený čerpadlom oleja a chladičom s ventilátorom.


obr. č. 3. - celotelový röntgen z roku 1913
Technisches Museum Wien

Pred 40-imi rokmi boli položené základy progresívnešej metódy v röntgendiagnostike. Teóriu snímkovania vrtstiev a analytickú rekonštrukciu röntgenového obrazu vypracoval v roku 1963 a publikoval v roku 1964
Allan Mac Leod Cormak (1924-1998). Na túto teóriu nadviazal anglický fyzik Godfrey Newbold Hounsfield a v roku 1972 skonštruoval počítačový tomograf použitelný v klinickej praxi. Cormack a Hounsfield sa tak zaradili medzi najslávnejších bádateľov v histórii medicíny. Ich objav výpočtovej tomografie má rovnakú cenu ako Röntgenov objav. Prvýkrát v histórii zobrazovacích metód sa podarilo ľudstvu zobraziť 3D štruktúru vnútorných orgánov. Hounsfield a Cormack za svoju prácu právom dostali v roku 1979 Nobelovú cenu.[5]

V roku 1995 renovované a novootvorené Technické múzeum vo Viedni (TMW - Technisches Museum Wien) nám ponúka veľmi zaujímavú výstavu a pohľad na to, ako môžu byť analyzované fyzikálne javy, v čom tkvie podstata žiarenia. Medzi vystavenými zariadeniami nájdeme aj celotelový röntgenový prístroj pochádzajúci z čias Rakúsko-Uhorskej monarchie[6] z roku 1913. Na návštevníkov čakajú aj experimenty.

Použitá literatúra:

1. Simonyi Károly:
A fizika kultúrtörténete a kezdetektől 1990-ig, str. 374.,
Budapest, Akadémia kiadó 1998, ISBN 963 05 7651 2

2. Pavol Čičmanec:
Všeobecná fyzika 2 Elektrina a magnetizmus, str.213.
Bratislava, ALFA – Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry 1980, MDT 537.8 (075.8)

3. Július Krempaský:
Fyzika, príručka pre vysoké školy technické, str. 424. a str. 432.
Bratislava, ALFA – Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, 2. prepracované vydanie 1988, MDT 534.535

4. Vladimír Hajko, Juraj Daniel-Szabó:
Základy fyziky, str. 360.
Bratislava, VEDA – Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1983

5. Josef Bruna, Alois Sehr:
Tomografie, str. 13-20.
Praha, AVICENUM – Zdravotnícké nakladatelství, 1988

6. Prestel – Museumsführer:
TMW – Technisches Museum Wien, str.44.


Čítajte ďalej...
PREHĽAD ČÍSLA
   

 



ODPORÚČAME
Prepočítané konverzným kurzom
1 EUR = 30,1260 SK
VIAC TOVAROV »   


Copyright © 1996-2019 ComorraPharm s.r.o.
© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.
Články sú aktualizované a upravované publikačným systémom IPSA2002.