Apothéka.sk
Spravodajstvo z EÚTlačové správy Bolesť Cestovanie Editorial Informačné technológie ComorraPharm sro. Liečivé rastliny - Fytoterapia Medicínska história Medicínska technika Novinky Očkovanie Odborník radí Predstavujeme Vám… Prevencia Psychológia, neurológia Rodinný lekár Rozhovory Trendy v Európe Ústna hygiena Veterinárna sekcia Vitamíny, minerály a potravinové doplnky Vývoj & trendy vo farmácii Vývoj v medicíne Zákony, poisťovne Zdravá krása Zdravá racionálna výživa Zdravotnícka legislatíva Zdravý pohyb Zdravý životný štýl Životné prostredie

Informácie o produktoch Kompilácia, rešeršná práca Pôvodný článok PR článok - platená inzercia Preklad Vyhlásenia, Informácie, Výzvy

2011 / 4, 3, 2, 1
2010 / 4, 3, 2
2009 / 4, 3, 2, 1
2008 / 4, 3, 2, 1
2007 / 4, 2
2006 / 3, 1
2005 / 4, 3, 2, 1
2004 / 4, 3, 2, 1
2003 / 4, 3, 2, 1
2002 / 4, 3, 2, 1
2001 / 4, 3, 2, 1
2000 / 4, 3
Informačné technológie

Anne Wilsonová
Ľahko, rýchlo a bez mäsa
2,29 EUR
(68,99 SKK)
Mária Zjavková
Torty a múčniky
12,26 EUR
(369,34 SKK)
Václav Frič
Bravo, šéfe! Václav Frič vaří tradiční českou kuchyni
9,90 EUR
(298,25 SKK)
Prepočítané konverzným kurzom 30,1260 SK = 1 EUR
Práve čítate číslo 2009/4 - Zdravý životný štýl - Pôvodný článok
pondelok, 22. September 2018 | dátum ostatnej aktualizácie: 10. Marec 2012 10:10

Život, ktorý sa vymyká spod kontroly
Norbert Répás, ComorraPharm sro. - Komárno - 13.10.2009

V osemdesiatich rokoch minulého storočia vynašla veda vďaka genetickej technológie kľúč k dokonalému ovládnutiu sveta a na podmanenie ľudstva. Zrazu sa všetko stalo možným. O 20 rokov neskôr sa vydávame na cestu okolo sveta, aby sme preskúmali aktuálny stav postupnej genetickej manipulácie plodín, živočíchov a ľudí. Geneticky modifikovaný organizmus, do ktorého bol metódami genetického inžinierstva prenesený gén z iného druhu, sa nazýva transgénny organizmus. Investigatívno-dokumentárny film Bertrama Verhaaga sa stal základným dielom pre laikov, skeptikov a kritikov genetickej technológie. Reportáž je o tom, ako predal islandský snem celkový genetický potenciál svojich voličov súkromnej firme, ktorá ho komerčne zhodnocuje, napríklad cez internet.

Úvod
Úvod

Režisér a producent Bertram Verhaag v investigatívno-dokumentárnom filme „Život vymykajúci sa spod kontroly“ (Life Running Out of Control) predstavuje témy a otvára eticko-morálne otázky súvisiace s vytváraním transgénnych organizmov. Katastrofálna žatva génovo modifikovanej bavlny dostala indických roľníkov na pokraj skazy. Teraz stoja pred rozhodnutím buď predať jednu obličku alebo spáchať samovraždu. V Kanade duje vietor a prenáša geneticky manipulované repkové semeno na susedné polia bio-roľníkov, aby tým znemožnilo ekologické pestovanie plodín. Islandský snem predáva celkový genetický potenciál svojich voličov súkromnej firme, ktorá ho potom postupuje farmaceutickému priemyslu a zdravotným poisťovniam. Udalosti sú hnané ekonomickými náladami, túžbami a nezriedka čírou honbou za peniazmi. Výskumný projekt, pod zámienkou ktorého sa ako preventívna zdravotná starostlivosť odoberajú vzorky krvi, vlasov a sliny príslušníkom vyše 700 zánikom ohrozených národov, je iniciovaný s cieľom registrácie cenných patentov. Vzorky sa strácajú vo farmaceutických a priemyselných laboratóriách. Odobratie vzoriek nazývajú aj "upírskym projektom“. Účinky transgénnych živočíchov a rastlín na životné prostredie skúma celosvetovo len hŕstka idealistických vedcov nezávislých od peňazí priemyslu. V súčasnosti nikto nevie predvídať, čo sa stane v našom organizme po požití geneticky modifikovanej potravy.

Percy Schmeiser

Percy Schmeiser je kanadským roľníkom, ktorý na svojej farme v provincii Saskatchewan pestoval repku olejnú. Osivo sadil každoročne zo zdrojov, ktoré si dopĺňal z úrody predchádzajúceho roka. Monsanto, medzinárodná agrochemická spoločnosť pôsobiaca v sektore poľnohospodárstva, ho v roku 1998 zažalovala. Vyšetrovatelia, najatí spoločnosťou, našli medzi zásobami vzorky geneticky modifikovanej repky olejnej, ktorú si Monsanto dalo patentovať. Podľa žaloby Monsanta farmár porušil patentové práva firmy. Monsanto síce uznalo, že Schmeier neprišiel k osivu ilegálne, ale naďalej tvrdilo, že to ani nie je rozhodujúce. Rozhodujúce je to, tvrdilo Monsanto, že sa farmár dopustil porušenia firemného patentu. Náhodná kontaminácia teda môže byť považovaná za porušenie patentových práv. Monsanto preto úspešne žalovalo Schmeisera. William McKay, sudca z federálneho súdu v Kanade rozsudok zdôvodnil tým, že k porušeniu patentových práv dochádza vtedy, ak je dotknutá podstata vynálezu, bez ohľadu na zámer narušiteľa. Podobné procesy prebiehajú v USA. Takto sa z obetí genetickej kontaminácie stávajú vinníci.

Schmesiserov prípad bol prejednávaný na Najvyššom súde Kanady v januári 2005. Sudcovia rozhodli v pomere 9:0, že Percymu Schmeiserovi nevznikol v hospodárení žiaden zisk, ktorý by súvisel s prítomnosťou patentovaného a geneticky modifikovaného repkového semena canola na jeho poliach. Preto bol oslobodený od platenia všetkých žalovaných súm. V roku 2007 dostal Cenu za správne živobytie (Right Livelihood Award), čomu Nemci hovoria aj alternatívna Nobelova cena.

„Monsanto si myslelo, že našlo kľúč k odstráneniu hladu. Ale mi nepotrebujeme Monsanto na záchranu sveta. Keď sa pozrieme na históriu tejto firmy, vidíme v nej kopu klamstiev a zrád. Veď táto firma tvrdila, že PCB, PDT a Agent Orange sú neškodné. Po niekoľkých rokoch bolo každému jasné aké nebezpečné substancie táto firma vyrábala. Teraz nás tá istá firma chce presvedčiť, že geneticky manipulované plodiny sú neškodné.“ [1]

„Vedci na Univerzite v Manitoba sa usilovali určiť vzdialenosť, ktorú môže geneticky modifikovaný peľ prejsť. Zistili, že peľ pšenice zostane vo vzduchu minimálne hodinu. Potom vzali do úvahy silu vetra. Peľ repky olejnej zostáva vo vzduchu asi tri hodiny. Keď sa takýto peľ dostane do vzdušného víru, ten ho môže preniesť až o 30 kilometrov ďalej. Je smiešne tvrdiť, ako to robí naša vláda, že geneticky modifikované plodiny sú bezpečné, ak je dodržaná vzdialenosť polí 10 alebo aj 50 metrov od konvenčne pestovaných plodín. Farmári vedia, že peľ ani osivo neudržíte na takúto krátku vzdialenosť.“ [2]

Polychlórované bifenyly (PCB, PCBs) sú skupinou perzistentných organických látok, ktoré vznikajú chloráciou bifenylov. PCB boli považované za neškodné látky a na ich únik do prostredia nebol braný ohľad. Až po desaťročiach ich používania bolo zistené, že PCB sa v prírode nerozkladajú, ale sa koncentrujú v telách živočíchov a šíria sa v potravinových reťazcoch, a že majú aj v stopových množstvách nepriaznivé účinky na živé organizmy. V priebehu rokov bola ich výroba zastavená a ich používanie zakázané. [3]

Agent Orange je kódové označenie pre zmes látok s herbicídnymi a defoliačnými účinkami. Americká armáda používala počas Vietnamskej vojny nielen zmes, ale aj samostatné zložky. V rokoch 1962 až 1971 používali americké vojská túto zmes v južnom Vietname, Laose a Kambodži na zničenie vegetácie v rozsiahlych oblastiach, čo im umožnilo efektívnejšie bombardovanie pozícií a odhalilo zásobovanie nepriateľských jednotiek. V južnom Vietname sa Agent Orange aplikoval z lietadiel, vrtuľníkov a aj pozemných vozidiel v priebehu operácie Ranch Hand. Celkom išlo o 70 tisíc ton herbicídov, ktoré mohli obsahovať 150 kg dioxinov. Počas vojny vo Vietname nebola známa toxicita tejto látky a ani jej účinky na ľudský organizmus. Americká armáda napríklad dovoľovala vojakom, aby prázdne plechovky od herbicídov používali na pitnú vodu. [4], [5]

Monsanto bolo významným producentom polychlórovaných bifenylov, zmesi pesticídov a najväčším výrobcom Agent Orange. [6]

Vandana Shiva

Vandana Shiva je premosťovacou osobnosťou medzi Tretím a Prvým svetom. Študovala fyziku a na svoje štúdium si spomína nasledovne: „Keby som bola voči vede skeptická od počiatku, nebola by som ju išla študovať. Študovala som kvantovú fyziku a teóriu častíc.“ [7] Neskôr sa začala zaoberať problematikou biodiverzity a ekologického poľnohospodárstva. Je významnou bojovníčkou proti biopirátstvu. Dizertáciu z filozofie vedy vypracovala a obhájila v USA. Jej sofistikovaná znalosť angličtiny prekonáva ináč dosť povrchnú bariéru vo vedomí moderného sveta: „Existuje len to, čo je po anglicky." Z jedného pohľadu je skutočnou svetoobčiankou. Pracuje v Indii ako riaditeľka Výskumného ústavu pre vedu, technológiu a prírodné zdroje v Novom Dilí, je konzultantkou OSN a o problémoch rozvoja Tretieho sveta prednáša po celom svete. [8]

Biodiverzita prežíva ťažké privatizačné časy pod heslom “intelektuálnych vlastníckych práv”. Ide o patentovanie rastlín, živočíchov, ako aj jednotlivých častí DNA. Zdravý ľudský rozum diktuje, že patentovať by sa mali len ľudské vynálezy a nie objavy. Existujúce životné formy, ako aj ich gény, nie sú vynálezom nikoho, a preto by nemali byť nikdy patentované a tak kontrolované firmami a súkromnými osobami. Týmto nezdravím trendom získava priemysel genetického inžinierstva kontrolu jednak nad geneticky modifikovanými životnými formami, ktoré vytvoril, ale aj nad potravinovým reťazcom ľudstva a postupne celým genetickým dedičstvom našej planéty. V rozvojových krajinách, odkiaľ pochádza väčšina významných svetových poľnohospodárskych plodín, sú voľne dostupné semená a odrody analyzované firmami, ktoré sa zaoberajú genetickým inžinierstvom. Tieto firmy (napr. ConAgra Foods, Inc., W R Grace and Co., RiceTec, ktorá patrí Hanovis-Adamovi II. princovi z Liechtenšteinu) si ich následne patentujú a už ako svoje výhradné vlastníctvo predávajú za omnoho vyššiu cenu. [9], [10], [11] Dohody o využívaní technológií a poplatky za semená zbavujú poľnohospodárov ich generácie starého práva uchovávať semená a vymieňať si ich s inými poľnohospodármi.

Začiatkom 21. storočia predostreli nadnárodné korporácie, zaoberajúce sa geneticky modifikovanými semenami, indickým roľníkom krásnu víziu. Tvrdili, že ich geneticky modifikovaná bavlna je odolná voči chorobám a zníži výdavky na postreky. Síce je 4x drahšia ako tradičná, ale investícia sa časom vráti. Na zakúpenie „nového zázraku“ bola väčšina farmárov nútená zobrať si úver. Žatvy však boli katastrofálne a dostali farmárov na pokraj skazy. Pomocou genetického inžinierstva boli semená dokonca tak spracované, aby zostali sterilné, čo znemožnilo ich uchovávanie a výmenu. Bol to tajný spôsob na podmanenie si chudobných farmárov tretieho sveta. Patenty na život vytvárajú biopirátstvo a novú formu kolonializmu. Vandana Shiva sa o nich vyjadruje nasledovne.

„Život je vnímaný ako ľudský vynález. Preto sa každý domnieva, že práve on vynašiel rastlinu. Napríklad rastlina kurkumin je v našom každodennom stravovaní nenahraditeľná. Obsahuje látky s veľmi silným dezinfekčným účinkom, je pre nás ako antibiotikum. Pred niekoľkými rokmi patentovali tento antibiotický účinok. To znamená, že rastlina teraz patrí vlastníkovi patentu, a treba za ňu platiť. Účinok patentovali preto, lebo niektoré antibiotiká už vôbec neúčinkujú a potrebovali náhradu. Táto rastlina účinkuje vždy. Používame ju aj proti infekciám. Tretina našich rastlín má registrovaný patent v USA. Pre nás je to však slobodná zóna, rastliny zachránime pre ďalšie generácie.“ [1]

Andrew Kimbrell

Andrew Kimbrell je jeden z mála vedúcich amerických právnikov, ktorý sa zasadzuje za ekologicky priaznivú ekonómiu a vývoj. V roku 1994 sa stal riaditeľom ICTA (International Center for Technology Assessment) a od roku 1997 je výkonným riaditeľom Centra bezpečnosti potravín (Center for Food Safety) v USA. Je autorom viacerých kníh a publikácií o chybnom nadraďovaní ekonomiky ostatnému životu, ako napr.: 101 Ways to Help Save the Earth (1990), The Human Body Shop, The Engineering and Marketing of Life (1993), The Masculine Mystique (1995), Your Right to Know: Genetic Engineering and the Secret Changes in Your Food (2006). Je prednášateľom spoločnosti Ernsta Friedricha Schumachera (E. F. Schumacher Society) [12], [13], ktorá obhajuje alternatívne modely k súčasnej kvantitatívnej rozvojovej paradigme a gigantománii modernej spoločnosti. Spoločnosť poukazuje na to, že moderný človek bojuje s prírodou, pričom zabúda, že v prípade svojho víťazstva sa ocitne na strane porazených. Tento boj mu dáva ilúziu neobmedzenej moci. Andrew Kimbrell bol pred jedenástimi rokmi signatárom tzv. Sienskej deklarácie. Jej úvod znie nasledovne: „... korporáciami formovaná ekonomická globalizácia, vyjadrená a podporovaná pravidlami globálneho obchodu a investícií, povedie k mimoriadnej nestabilite globálnych finančných trhov a k mimoriadnej zraniteľnosti všetkých štátov a národov. Tieto pravidlá boli vytvorené a presadzované Svetovou organizáciou obchodu (WTO), Medzinárodným menovým fondom (IMF), Všeobecnou dohodou o clách a obchode (GATT), Severeoamerickou dohodou o voľnom obchode (NAFTA), maastrichstkou dohodou, Svetovou bankou a ďalšími globálnymi byrokratickými inštitúciami, ktoré v súčasnosti udržiavajú disciplínu vlád v oblasti obchodu a investícií. Táto nestabilita spôsobuje v niektorých štátoch ekonomický úpadok, vo všetkých obrovskú neistotu, u miliónov ľudí nebývalé útrapy, rastúcu nezamestnanosť a rozvrat regiónov, priame ohrozenie životného prostredia a pracovných podmienok, likvidáciu divočiny a biodiverzity, masívne presuny obyvateľstva, rastúce etnické a rasové napätia a má aj ďalšie katastrofálne dopady.“ [14]


Vo filme Kimbrell popisuje hrozivé experimenty z osemdesiatich rokov, ktoré boli financované z peňazí daňových poplatníkov USA. V roku 1982 sa prvýkrát podarilo vsadiť ľudský rastový gén do myší. Výsledkom bola obrovská myš. Federálne ministerstvo poľnohospodárstva - povzbudené výstupmi z výskumov - sa rozhodlo vsadiť rastové gény aj do svine. Výsledkom bol netvor, ktorý mal také slabé svalstvo, že sa nedokázal postaviť na vlastné nohy. Zviera viditeľne trpelo a malo bolesti. Nasledovali ďalšie genetické manipulácie s cieľom vytvoriť sviňu s kravskou kožou a pod. Kimbrell v týchto pokusoch videl obrovskú hrozbu, pretože v nich boli zvieratá a ľudia chápaní podľa teórie Cartesiusa (známy ako René Descartes) len ako mechanické stroje. Gény sa redukovali na úroveň softvéru, ktorý možno podľa potrieb ľubovoľne preprogramovať a takto sa degradoval aj život na výkonnosť a produkčnú schopnosť.

Kimbrell na adresu vyššie uvedených genetických pokusov vyslovil nasledovnú kritiku. „Konzumným spôsobom života sme sa stali pesticídom, ktorý je zodpovedný za týranie zvierat, devastáciu pralesov a vykynoženie divých zvierat. Za 70% ohrozených živočíchov na svete je zodpovedné poľnohospodárstvo USA. Sme komplicmi vedome alebo nevedome. Preto sa tu nedá hovoriť len o kríze životného prostredia, ale aj o kríze morálnej. Živá hmota sa vytvorila za niekoľko miliónov rokov božským alebo evolučným spôsobom. Nemáme právo obhajujúc žiaden zisk alebo vedecký výskum zasahovať do tejto hmoty alebo ju ničiť. Biologické znečistenie sa diametrálne líši od chemického znečistenia. Naftový mor časom zmizne, ale v prípade genetických zmien máme dočinenia s nenávratnými procesmi. A potom je koniec, koniec. V USA nemáme skoro žiadne zákony, ktoré by regulovali biologické znečistenia. Firmy sa definitívne stanú závislými od multinacionálnych koncernov. Tie osivá modifikujú tak, aby klíčili len raz. Ich znovasiatie nemá význam. Úroda bude mŕtva.“ [1] , [15]

deCODE, genetický potenciál obyvateľstva sa stal obchodným tovarom

Vytvorenie genetickej databázy obyvateľstva Islandu je obsiahlym projektom, ktorý bol schválený národným parlamentom (Icelandic Health Sector Database Act) v roku 1998. [16] , [17] O dva roky neskôr v januári 2000 parlament de jure aj de facto predal tieto citlivé údaje súkromnej firme deCODE Genetics Inc. z USA, ktorej exkluzívne prístupové práva do databázy vypršia v roku 2010. Genetický potenciál obyvateľstva sa takto stal obchodným tovarom. Pošepkáva sa, že parlament sa nechal kúpiť za 250.000 $. Tento neetický krok vyústil do celonárodného škandálu v marci toho istého roka. [18]

Škandál však ešte nebol dovŕšený. Uplynuli dva roky a islandská vláda 27. mája 2002 oznámila listom Dozornému orgánu Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) návrh poskytnúť spoločnosti deCODE Genetics Inc. záruku v súvislosti s výskumno-vývojovým projektom, ktorý táto spoločnosť plánuje uskutočniť v oblasti biotechnológie na Islande. V máji 2002 islandský parlament povolil ministerstvu financií vydať pre spoločnosť deCODE Genetics Inc. záruku na dlhopis v hodnote 200 miliónov amerických dolárov. Výnosy z dlhopisu sa mali využiť na zriadenie nového útvaru vývoja liečiv na Islande a na financovanie niekoľkých programov vývoja liečiv. Dňa 16. júla 2003 začal dozorný orgán v súvislosti s touto štátnou pomocou konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 1 ods. 2 protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Rozhodnutie sa uverejnilo v oddiele EHP Úradného vestníka Európskej únie a v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie. [19] Na tlak verejnosti Island stiahol uvedenú notifikáciu listom zo dňa 14. apríla 2004. Keďže islandské orgány notifikáciu stiahli a neplánujú oznámenú pomoc poskytnúť, dozorný orgán rozhodol o ukončení konania začatého podľa článku 1 ods. 2 protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

deCode Genetics Inc. sa v súčasnosti profiluje tým, že na základe DNA testuje predispozície svojich klientov na 26 chorôb, ponúka rodové dáta a umožňuje používateľom zdieľať svoje informácie s ostatnými. To všetko samozrejme za peniaze. Podobné komerčné produkty ponúka ešte firma 23andMe, ktorú založila Anne Wojcicki, žena spoluzakladateľa Google – Sergeya Brina. Spoločnosť Google v roku 2007 investovala do 23andMe viac ako 4,4 milióna $. Google sa rozhodlo investovať aj do ďalšej DNA-skenujúcej spoločnosti - Navigenics. [20]

Terje Traavik

Terje Traavik, vedúci Inštitútu pre genetickú ekológiu v Nórsku (GENØK-Norwegian Institute of Gene Ecology), profesor genetickej ekológie na Univerzite Tromso (University of Tromso) je ďalšou hlavnou postavou filmu Bertrama Verhaaga. Je vedcom, ktorý si svedomite overuje výsledky svojich kolegov a radšej dvakrát rozmýšľa. Zo začiatku bol vášnivým zástancom genetickej technológie. Časom sa z neho stal vedec, ktorý sa kriticky stavia k používaniu geneticky zmenených organizmov. Stále častejšie sa objavuje na „javiskách“ alternatívnych spoločností mimovládnych (Non-governmental organization - NGO) a neziskových organizácií (Non-profit organization NPO).

Terje Traavik vo filme poukazuje na výsledky nemeckého výskumného tímu Waltera Dörflera (Department of Medical Genetics and Virology, Institute for Genetics University of Cologne) z Kolína. Pomocou pokusov vykonaných na myšiach dokázali, že niektoré modifikované kyseliny deoxyribonukleové (DNA) sa z organizmov nevylučujú. Dostávajú sa do štruktúr vnútorných orgánov a sú schopné integrácie do vlastných DNA. [1] , [21]

Bolo by krásne počuť viac takýchto kvalifikovaných oponentov na verejných diskusiách. Preto by som chcel vyzvať každého čitateľa, aby si pozrel investigatívno-dokumentárny film Bertrama Verhaaga „Life Running Out of Control“, ktorý sa stal základným dielom pre laikov, skeptikov a kritikov genetickej technológie.

Zdroje

[1] Bertram Verhaag, Leben ausser Kontrolle, ASIN: 3935573138, DVD, vydané dňa 28.12.2004, [ zdroj ], (navštívené dňa 08.10.2009)
[2] Edward Goldsmith, Percy Schmeiser: the man that took on Monsanto, theecologist.org, 01.05.2004, [
zdroj ], (navštívené dňa 08.10.2009)
[3] Polychlórované bifenyly, wikipedia.org, [
zdroj ]
[4] Agent Orange, wikipedia.org, [
zdroj ], (navštívené dňa 08.10.2009)
[5] Tom Fawthrop, Vietnam's war against Agent Orange, bbc.co.uk, 14.06.2004, [
zdroj ], (navštívené dňa 08.10.2009)
[6] Monsanto, wikipedia.org, [
zdroj ], (navštívené dňa 08.10.2009)
[7] Rozhovor Ľuby Lacinovej s Vandanou Shivou: Neupadám do depresie, Aspect 01/1998, strana 136-140
[8] Ľuba Lacinová, Prečo ekofeminizmus?, feminet.sk, 24.04.2002, [
zdroj ], (navštívené dňa 09.10.2009)
[9] Vandana Shiva, Biopiracy: The Plunder of Nature and Knowledge, South End Press, 1997, ISBN: 0896085554, [
zdroj ], (navštívené dňa 09.10.2009)
[10] Commercialization of traditional medicines, wikipedia.org, [
zdroj ], (navštívené dňa 09.10.2009)
[11] Peter Sýkora, O potrebe globálnej bioetiky v multikultúrnom svete, FILOZOFIA roč.62, č.3, 191-202, 2007, [
zdroj ], (navštívené dňa 10.10.2009)
[12] Andrew Kimbrell, Cold Evil: Technology and Modern Ethics, Twentieth Annual E. F. Schumacher Lectures, October 2000, Salisbury, Connecticut, [
zdroj ], (navštívené dňa 13.10.2009)
[13] Andrew Kimbrell, Salmon Economics (and other lessons), Twenty-Third Annual E. F. Schumacher Lectures, October 2003, Stockbridge, MA, [
zdroj ], (navštívené dňa 13.10.2009)
[14] THE SIENA DECLARATION, On the Crisis of Economic Globalization, ifg.org, September 1998, [
zdroj ], (navštívené dňa 13.10.2009)
[15] Official Site of Andrew Kimbrell, About Andrew, [
zdroj ], (navštívené dňa 13.10.2009)
[16] Creation and Governance of Human Genetic Research Databases, Organization for Economic Cooperation & (Other Contributor), 30.10.2006, ISBN: 9264028528, strana 39-40.
[17] Sean A. Simon, Box: Iceland’s Health Records Database, bioethics.georgetown.edu, 4.1.1999, [ zdroj ], (navštívené dňa 13.10.2009)
[18] Kristen Philipkoski, Genetics Scandal Inflames Iceland, wired.com, 20.03.2000, [
zdroj ] , (navštívené dňa 12.10.2009)
[19] Invitation to submit comments pursuant to Article 1(2) in Part I of Protocol 3 to the Surveillance and Court Agreement concerning aid measure — State guarantee in favour of deCODE Genetics in relation to the establishment of a drug development department (SAM 030.02.006 — Iceland, 2003/C 308/09), EFTA SURVEILLANCE AUTHORITY, Official Journal of the European Union, C 308/22, 18.12.2003, [
zdroj ] , (navštívené dňa 12.10.2009)
[20] Zuzana Tučeková, Google znovu investuje do tvorby databáz DNA, magmag.sk, 28.04.2008, [
zdroj ], (navštívené dňa 12.10.2009)
[21] Bertram Verhaag, Risiken sind noch unerforscht, Interview mit Terje Traavik, Leiter des norwegischen Instituts für Gen-Ökologie, dosto.de, marec 2006, [
zdroj ], (navštívené dňa 13.10.2009)

Čítajte ďalej...
PREHĽAD ČÍSLA
   
 



ODPORÚČAME
Prepočítané konverzným kurzom
1 EUR = 30,1260 SK
VIAC TOVAROV »   


Copyright © 1996-2018 ComorraPharm s.r.o.
© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.
Články sú aktualizované a upravované publikačným systémom IPSA2002.