Apothéka.sk
Spravodajstvo z EÚTlačové správy Bolesť Cestovanie Editorial Informačné technológie ComorraPharm sro. Liečivé rastliny - Fytoterapia Medicínska história Medicínska technika Novinky Očkovanie Odborník radí Predstavujeme Vám… Prevencia Psychológia, neurológia Rodinný lekár Rozhovory Trendy v Európe Ústna hygiena Veterinárna sekcia Vitamíny, minerály a potravinové doplnky Vývoj & trendy vo farmácii Vývoj v medicíne Zákony, poisťovne Zdravá krása Zdravá racionálna výživa Zdravotnícka legislatíva Zdravý pohyb Zdravý životný štýl Životné prostredie

Informácie o produktoch Kompilácia, rešeršná práca Pôvodný článok PR článok - platená inzercia Preklad Vyhlásenia, Informácie, Výzvy

2011 / 4, 3, 2, 1
2010 / 4, 3, 2
2009 / 4, 3, 2, 1
2008 / 4, 3, 2, 1
2007 / 4, 2
2006 / 3, 1
2005 / 4, 3, 2, 1
2004 / 4, 3, 2, 1
2003 / 4, 3, 2, 1
2002 / 4, 3, 2, 1
2001 / 4, 3, 2, 1
2000 / 4, 3
Informačné technológie

L. Bláha
Cukrářská výroba I
8,65 EUR
(260,59 SKK)
Josef Scharfen ml.
Nokardióza
10,72 EUR
(322,95 SKK)

Čínský recept na zdravý a dlouhý život
7,78 EUR
(234,38 SKK)
Prepočítané konverzným kurzom 30,1260 SK = 1 EUR
Práve čítate číslo 2010/4 - Zákony, poisťovne - Kompilácia, rešeršná práca
pondelok, 22. September 2018 | dátum ostatnej aktualizácie: 10. Marec 2012 10:10

Nad slovenskými lekárňami sa stmieva
Norbert Répás, ComorraPharm sro. - Komárno - 28.12.2010

Slovenská lekárnická komora sa nebráni zákonnej definícii a regulácii vernosti pacienta. Má však záujem zapracovať do definícií aj odborné argumenty a odbornú stránku veci, napr. povinnosť lekárne, ktorá má verného klienta, evidovať a vyhodnocovať správnosť terapie, sledovať interakcie liekov, poskytovať feed-back ošetrujúcim lekárom a poisťovniam a tak zvýrazniť nie obchodný, ale odborný farmaceutický význam vernosti konkrétnej lekárne, konkrétnemu lekárnikovi. Správnosť zámeru SleK potvrdzuje aj štúdia spoločností SEMPORA Consulting GmbH.

Novela zákona o zdrav. poisťoviach
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol prerokovaný a schválený na 9. schôdzi NR SR uznesením číslo 216, dňa 9.12.2010. Schválená novela zákona umožňuje držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti poskytovať pacientom súhrn zliav a výhod v súvislosti s výdajom lieku, dietetickej potraviny alebo zdravotníckej pomôcky, ak splní novelou stanovené podmienky tohto vernostného systému [1], ako napr.:

  • všeobecné podmienky vernostného systému a všetky ich neskoršie zmeny sú pred ich účinnosťou vhodným spôsobom uverejnené na webovom sídle držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
  • vernostné podmienky nesmú umožňovať zľavy v naturáliách, rabaty v naturáliách alebo poskytovanie iných nepeňažných plnení
  • dovolené zľavy alebo výhody môžu mať len formu priamej alebo nepriamej zľavy z ceny uskutočňovaného nákupu alebo budúceho nákupu predpisových položiek alebo nepredpisových položiek
  • okamihom uskutočnenia nákupu predpisovej položky čiastočne uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, ktorej cena je znížená o poskytnutú zľavu, vzniká povinnosť držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, u ktorého bol uskutočnený nákup, na poskytnutie podielu na zľave, určeného v súlade so zásadou nemennosti pomeru úhrady zdravotnej poisťovne a úhrady poistenca podľa osobitného predpisu zdravotnej poisťovni

Z nedávnej tlačovej správy [2] sme sa dozvedeli, že rozhodnutie NR SR, ktorým schválila zmiernenie obmedzení pri používaní vernostných systémov, prispeje k zlepšeniu cenovej dostupnosti liekov pre pacientov. Malo by nasledovať konštatovanie, že sa našim poslancom podaril husársky kúsok v reforme liekovej politiky so zreteľom na verejný záujem. Klub mladých farmaceutov však na adresu volených zástupcov ľudu nešetril kritikou. Návrh pána poslanca Viliama Novotného o zavedení bonusov za lieky nazval korupciou v priamom prenose. Hlasovanie zhodnotil ako definitívne skorumpovanie Národnej rady SR. [3] Vládny návrh zákona podriadila verejnej kritike aj Mária Sabolová, poslankyňa za KDH. [4] Stručný prehľad jej základných výhrad:

  • V záujme pacienta je zo strany regulátora potrebné akcentovať odborný prístup a potláčať obchodný. Zákonným zvýraznením obchodných postupov sa pacientovo chápanie lieku ako terapeutického prostriedku devalvuje na úroveň bežného spotrebného tovaru. Čo je zásadná výhrada.
  • Marže verejných lekární v Slovenskej republike patria medzi tie najnižšie v Európskej únii. Normálny lekárnik vykonávajúci svoje povolanie vo vlastnej lekárni bude pod tlakom veľkých subjektov na jej ďalšie zníženie a teda môže utrpieť kvalita poskytovanej lekárenskej starostlivosti.
  • Vzniká riziko kartelizácie, zvýhodňovanie veľkých subjektov a dochádza k potieraniu konkurencie.
  • Navrhovaná novela neprešla ani odbornou, ani akademickou, ani politickou oponentúrou. Takáto vážna zmena v zákone musí prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním, cez lekárenskú obec a cez odbornú verejnosť.
  • Zákon o liekoch nepozná pojem predpisové položky a nepredpisové položky a neexistuje pojem nákup lekárenskej starostlivosti.

Napriek tomu, že pán minister Uhliarik ohlásil zavedenie spravodlivosti do systému financovania a neraz prízvukoval, že nemá nad sebou riadiaceho dôstojníka [5], jeden z jeho kritikov poukázal na expertnú skupinu, zaoberajúcu sa vysoko synergistickým výskumom a poradenstvom pre budovanie monopolu na príjmy zo štátneho rozpočtu v oblasti poskytovania lekárenskej a zdravotnej starostlivosti. Hlavných protagonistov Think tank-u nazval "DPI – Tom a Angie". Kritik poukázal aj na nešťastnú liberalizáciu i na značný rozpredaj štátneho majetku, či plánovanú privatizáciu štátnych poisťovní. [6] Ďalší z kritikov nepotreboval ani alegóriu na úskočné zahmlievanie a tvrdil, že ľudia na kľúčových pozíciách v rezorte majú visačku investičnej skupiny. [7] Situáciu len domotáva horúca správa o rezignácii člena poradného orgánu ministra zodpovedného za regulácia trhu s liekmi [8], ide o rezignáciu člena Think tank-u "DPI – Tom a Angie", a odloženie skutočnej liekovej reformy. [9] Namiesto reformy údajne dostal priestor tzv. „business-as-usual“. Národná rada SR na návrh Ministerstva zdravotníctva schválila aj novelizáciu niektorých ďalších zákonov s cieľom zaviesť tzv. ochranné limity na doplatky za lieky, ktoré sa hemžia placebo efektmi, zmätočnosťou a definičnými chybami. [10]

Čo sa tu deje pod rúškom verejného záujmu? Kam to speje naše zdravotníctvo? Ak sa v ňom objavuje korupcia, do jeho rozpočtu sa vysekáva prieluba, otvára sa v ňom priestor pre kartelizáciu, monopol pre vyvolených a naštartuje sa v ňom ďalšia vlna privatizácie? Jediný, kto sa môže postaviť na odpor, je OBČAN. Toto už ani Veľký Róbert nezvládne. A v kúte sedí človek s hlavou v dlaniach. „Do čoho som sa to nechal navliecť?!“ [6]

Poďme si teda pomocou známych a trefných príkladov z dejín lepšie posvietiť na pojmy ako privatizácia, monopol, ryžovanie zo štátneho rozpočtu, kartelizácia, údajný verejný záujem, korupcia, liberalizácia lekárenstva a "opodstatnenosť" podojenia daňových poplatníkov.

Privatizácia

Svetová Banka a Medzinárodný Menový fond v mnohých prípadoch podmieňovali svoje pôžičky privatizáciou vodárenských služieb. Prvá veľká vojna o vodu v tomto storočí sa uskutočnila v Bolívii, keď Svetová Banka odmietla poskytnúť 25 miliónovú pôžičku, pokiaľ tieto služby nebudú sprivatizované. V septembri 1999 získalo konzorcium Aguas del Tunari, vedené spoločnosťami International Water Limited (Velká Británia) a Bechtel Enterprise Holdings (USA), štyridsaťročnú koncesiu na distribúciu vody a na kanalizačný systém v Cochabambe, treťom najväčšom meste Bolívie. Pre jeho pol milióna obyvateľov vzrástli poplatky za vodu okamžite o dvesto percent. Po sérii protestov a policajnej represii, ktorej výsledkom bol jeden mŕtvy a niekoľko vážne zranených ľudí, sa ľuďom nakoniec podarilo prinútiť vládu, aby v apríli 2000 koncesiu spoločnosti odobrala. [11], [12], [12], [14]

Monopol

Zdá sa to byt neuveriteľné, ale vlády a veľké korporácie nikdy nepriali revolučným vynálezom, ktoré mohli zmeniť obraz sveta. Po druhej svetovej vojne boli električkové linky v mnohých mestách v Európe i Spojených štátoch rušené a električková doprava bola vnímaná ako nemoderný spôsob dopravy. V Spojených štátoch dokonca firmy ako General Motors, Firestone Tire, Standard Oil of California, Phillips Petroleum, Mack a Federal Engineering Corporation založili spoločnosť National City Lines s jediným cieľom monopolizovať električkovú dopravu. Odkupovali prevádzkovateľov liniek v jednotlivých mestách a električky nahradzovali autobusmi. Systematické ničenie vyspelej elektrifikovanej hromadnej dopravy sa do dejín zapísalo pod menom „The Great American streetcar scandal“. Aktérov súd potrestal lakonickým rozhodnutím, zaviazal ich zaplatiť symbolický jeden dolár. Po zničení drobnej, ale oveľa efektívnejšej konkurencie, si korporácia začala vytvárať stále väčšie zisky na uvoľnenom trhu mestskej hromadnej dopravy a dodávkami nových autobusov zvyšovala výrobu členov konzorcia. [15]

Systematické ničenie vyspelej elektrifikovanej hromadnej dopravy sa do dejín zapísalo pod menom „The Great American streetcar scandal“ , zdroj: youtube.com


Biodiverzita prežíva ťažké privatizačné časy pod heslom “intelektuálnych vlastníckych práv”. Ide o patentovanie rastlín, živočíchov, ako aj jednotlivých častí DNA. Zdravý ľudský rozum diktuje, že patentovať by sa mali len ľudské vynálezy a nie objavy. Existujúce životné formy, ako aj ich gény, nie sú vynálezom nikoho, a preto by nemali byť nikdy patentované, a tak kontrolované firmami a súkromnými osobami. Týmto nezdravím trendom získava priemysel genetického inžinierstva kontrolu jednak nad geneticky modifikovanými životnými formami, ktoré vytvoril, ale aj nad potravinovým reťazcom ľudstva a postupne celým genetickým dedičstvom našej planéty. V rozvojových krajinách, odkiaľ pochádza väčšina významných svetových poľnohospodárskych plodín, sú voľne dostupné semená a odrody analyzované firmami, ktoré sa zaoberajú genetickým inžinierstvom. Tieto firmy (napr. ConAgra Foods, Inc., W R Grace and Co., RiceTec, ktorá patrí Hanovis-Adamovi II. princovi z Liechtenšteinu) si ich následne patentujú a už ako svoje výhradné vlastníctvo predávajú za omnoho vyššiu cenu. Dohody o využívaní technológií a poplatky za semená zbavujú poľnohospodárov ich generácie starého práva uchovávať semená a vymieňať si ich s inými poľnohospodármi. Začiatkom 21. storočia predostreli nadnárodné korporácie, zaoberajúce sa geneticky modifikovanými semenami, indickým roľníkom krásnu víziu. Tvrdili, že ich geneticky modifikovaná bavlna je odolná voči chorobám a zníži výdavky na postreky. Síce je 4x drahšia ako tradičná, ale investícia sa časom vráti. Na zakúpenie „nového zázraku“ bola väčšina farmárov nútená zobrať si úver. Žatvy však boli katastrofálne a dostali farmárov na pokraj skazy. Pomocou genetického inžinierstva boli semená dokonca tak spracované, aby zostali sterilné, čo znemožnilo ich uchovávanie a výmenu. Bol to tajný spôsob na podmanenie si chudobných farmárov tretieho sveta. Patenty na život vytvárajú biopirátstvo a novú formu kolonializmu. Začiatkom 21. storočia predostreli nadnárodné korporácie, zaoberajúce sa geneticky modifikovanými semenami, indickým roľníkom krásnu víziu. [16]

Vysekávanie prieluby

Dvaja americkí sudcovia priznali svoju vinu tým, že prijali viac ako 2,6 milióna dolárov od súkromných polepšovní za to, že stovkám detí a tínedžerov vymerali dlhé tresty v týchto prevýchovných zariadeniach. Sudcovia Mark Ciavarella a Michael Conahan takto spolupracovali s polepšovňami PA Childcare a Western PA Childcare v rokoch 2003-2006. "Vaše vyjadrenie, že som zneuctil svoje sudcovstvo, je pravdivé," povedal Ciavarella. Polepšovne dostávali za svojich chovancov peniaze z rozpočtu oblastnej vlády. Čím viac bolo detí, tým viac peňazí dostali, uviedol prokurátor. [17], [18], [19], [20]

Stovkám detí a tínedžerov vymerali dlhé tresty v prevýchovných zariadeniach, ktoré za svojich chovancov dostávali peniaze z rozpočtu oblastnej vlády, zdroj: youtube.com


Kartelizácia

Európska komisia (ďalej len EK) zaslala koncom roka 2000 ôsmim rakúskym bankám oficiálne upozornenia s odôvodnením, že banky vedú nezákonné rozhovory o kurzových poplatkoch v eurozóne. Uviedli to predstavitelia EK. Varovania nasledujú po tvrdeniach komisie, že rakúske banky majú určitú spojitosť s kartelom známym ako Klub Lombard.


EK neskoršie usúdila v rozhodnutí 2004/138/ES z 11. júna 2002 vydaného v konaní podľa článku 81 ES (vo veci COMP/36.571/D-1, Rakúske banky – „Klub Lombard“) (Ú. v. ES L 56, 2004, s. 1), že osem rakúskych bánk sa zúčastňovalo v priebehu niekoľkých rokov na dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž nazývanej „Klub Lombard“, ktorá sa uplatňovala takmer na celom rakúskom území. Podľa Komisie si predmetné banky v rámci tejto dohody stanovili najmä spoločnú úrokovú sadzbu pre určité vklady a úvery. Komisia teda uložila týmto bankám, ku ktorým patria aj Bank für Arbeit und Wirtschaft AG, Österreichische Volksbanken AG, Niederösterreichische Landesbank-Hypothekenbank AG, pokuty v úhrnnej výške 124,26 miliónov eur.


Trh s ERP a CRM softvérom, stav 2009, zdroj: HVG 48. číslo, 04.12.2010, strana 90.
Verein für Konsumenteninformation (ďalej len VKI) podal na rakúske súdne orgány niekoľko návrhov na začatie konania proti BAWAG. V rámci týchto konaní VKI uvádza, že z dôvodu nesprávneho výpočtu úrokových sadzieb uplatniteľných na úvery s variabilnou úrokovou sadzbou poskytovaných BAWAG, táto banka niekoľko rokov účtovala svojim klientom príliš vysoké úroky. [21], [22], [23], [24], [25]

Podobná kartelizácia prebieha aj na trhu s ERP a CRM softvérom, ktorý si po vlne akvizícií podelilo päť obrov: SAP, Oracle, SAS, IBM a Microsoft.. [24]

V predajniach potravinárskych reťazcov u našich južných susedov sa utáborila obyčaj predaja pekárenských výrobkov vlastnej produkcie pod výrobnú cenu. Nezávislé potraviny, pekárne, výrobcovia a dodávatelia múky sa tým dostali na pokraj samolikvidácie a skazy. Pravicová vláda Viktora Orbána tvrdo zakročila. Návrh zákona, ktorá má skoncovať s čudnou formou kartelizácie ceny pečiva, by sa mala prerokovať v parlamente naliehavým postupom. [25]

Liberalizácia lekárenskej starostlivosti v Nórsku

Poskytovanie lekárenskej starostlivosti bolo v Nórsku liberalizované v roku 2001. Vďaka novému systému prevádzkovania lekární sa na trhu objavili franchise značky (Ditt Apotek) a  siete lekární (Apotek1). Táto horizontálna integrácia bola doplnená vertikálnou. Akvizičné aktivity nadnárodných dodávateľov sortimentu lekární viedli k vytvoreniu ďalších reťazcov (Alliance UniChem - Alliance apotek, NMD-Celesio - Vitus apotek). Nórsko sa tak stalo testovacím trhom liberalizácie.


Vďaka novému systému prevádzkovania lekární v Nórsku sa na trhu objavili franchise značky (Ditt Apotek) a  siete lekární (Apotek1), zdroj: Tobias Brodtkorb, Sempora Consulting GmbH.

Komplexná štúdia [26] spoločností SEMPORA Consulting GmbH a TNS GALLUP analyzujúca tieto zmeny dospela k nasledovným záverom:

  • Počet verejných lekární vzrástol z pôvodných 400 (2001) na 583 (2006). Je to vyše 45%-ný nárast za 6 rokov.
  • Zvýšenie vplyvu obchodných spoločností v poskytovaní lekárenskej starostlivosti je spojené s vysokým rizikom kartelizácie a znížením vplyvu regulátora na dostupnosť liekov a ich cenotvorbu, vznikli tzv. oligopoly.
  • Liberalizácia neviedla k zníženiu cien sortimentu lekární.
  • Lekárne sa profilovali službami a nie prostredníctvom finančných bonusov.
  • Každá verejná lekáreň používa rovnaký lekárenský IT systém.
  • Pacienti označili polohu lekárne a jej služby za najdôležitejšiu pridanú hodnotu, cenotvorba sa umiestnila na ostatnom mieste.

Počet verejných lekární vzrástol z pôvodných 400 (2001) na 583 (2006),
zdroj: Tobias Brodtkorb, Sempora Consulting GmbH.


Pacienti označili polohu lekárne a jej služby za najdôležitejšiu pridanú hodnotu, cenotvorba sa umiestnila na ostatnom mieste, zdroj: Tobias Brodtkorb, Sempora Consulting GmbH.


Vznik oligopolov v Nórsku, , zdroj: Tobias Brodtkorb, Sempora Consulting GmbH.

Liberalizácia lekárenskej starostlivosti v Nemecku

Prijatím zákona o modernizácii uzákonených nemocenských poistení (GKV Modernisierungsgesetz) sa v Nemecku od 01.01.2004 zrušil zákaz zásielkového zásobovania obyvateľov liekmi, ktorých predaj bol umožnený len v lekárňach. Zároveň sa uvoľnila aj regulácia doteraz veľmi prísneho dovozu liekov na spolkové územie. V zásade môže každá lekáreň s trvalým sídlom v európskom hospodárskom priestore zásobovať nemeckých pacientov liekmi. Nemecký zákonodarca sa cez obmedzujúce rámcové podmienky snažil zabezpečiť svojím občanom najvyššiu možnú liekovú bezpečnosť a pre nemecké lekárne, a tým aj pre nemeckých lekárnikov, zachovať trvalo udržateľnú konkurencieschopnosť. [27], [28], [29], [30] ], [31], [32] , [33], [34], [35]

Nemecký spolkový súd zverejnil dňa 09.09.2010 súbor šiestich verdiktov (1, 2, 3, 4, 5, 6) o neprístupnosti zliav a finančných bonusov v lekárňach na lieky, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis. [36], [37], [38]

Záver

Je nutné parafrázovať myšlienky pani poslankyne Márie Sabolovej z 9. schôdze Národnej rady SR. Mali by sme si brať príklad z vyspelých krajín a neexperimentovať v tak citlivej oblasti ako je cenotvorba liekov a s ňou úzko súvisiaca spotreba a celkové náklady. Slovenská lekárnická komora sa nebráni zákonnej definícii a regulácii vernosti pacienta. Má však záujem zapracovať do definícií aj odborné argumenty a odbornú stránku veci, napr. povinnosť lekárne, ktorá má verného klienta, evidovať a vyhodnocovať správnosť terapie, sledovať interakcie liekov, poskytovať feed-back ošetrujúcim lekárom a poisťovniam a tak zvýrazniť nie obchodný, ale odborný farmaceutický význam vernosti konkrétnej lekárne, konkrétnemu lekárnikovi. Správnosť zámeru SleK potvrdzuje aj vyššie uvedená štúdia [26] spoločností SEMPORA Consulting GmbH.

Logicky sa teraz vynorí otázka: Aká je pointa? Čo chcel autor povedať čitateľom? Pointou je to, že naším nasledujúcim generáciám zachovávame hrozné dedičstvo. Vo väčšine prípadov to skutočne končí tým starým známym: „Dobre, je to problém, ale mňa sa to netýka, preto to neriešim“. Treba sa však zamyslieť nad dnešným svetom a s vecami treba čosi robiť. Peniaze v rukách korporácií nepoznajú verejný záujem!

Filozofiou zmýšľania korporácii sa zaoberá film The Corporation. Tento počin, ktorý majú na svedomí Jennifer Abbott a Mark Achbar je dokumentom, ktorému ako podklad slúžila rovnomenná kniha Joela Blakana, Harolda Crooksa a Marka Achbara. [39], [40]

Peniaze v rukách korporácií nepoznajú verejný záujem! zdroj: youtube.com


Naša civilizovaná spoločnosť je karikatúrou nespravodlivosti, sme bezcitní voči zraniteľným a neuveriteľne tolerantní voči mocným. Je to rozvoj nášho ekonomického systému a našich hodnôt. Za posledných 20 rokov sme sa správali, ako keby peniaze boli najdôležitejšie. Dúfajme, že jedného dňa sa rozvinie spolupráca pozdĺž súdnych línií V EÚ a vytvorí sa Európska služba trestného konania. Nebude jednoduché získať väčšinu pre takéto projekty, no je to aspoň silná páka priamej akcie. To znamená, že ak zmeníme zákony a účtovnícke pravidlá pre nadnárodné firmy v Európe, budú to musieť zastaviť a už viac o tom nebudeme počuť. Určitou nádejou pre nás je Eva Joly – bývalá sudkyňa. Zdá sa byť trochu chladná a zraniteľná, no v skutočnosti je nekompromisná. Poháňa ju boj s korupciou elity, ktorý si želá rozšíriť na celoeurópsku škálu.

Eva Joly sa stala ikonou spravodlivosti vo Francúzsku. Jej knihy sa predávajú v tisícoch. Zosobňuje boj proti korupcii elity a obranu zraniteľných. Narodila sa v Nórsku, študovala a praktizovala právo vo Francúzsku. V 1990 bola vo finančnom centre Justičného paláca v Paríži. Súdne prípady, ktoré pripravovala, viedli k prepusteniu alebo k uväzneniu politikov a generálnych riaditeľov, ktorí v ich firmách prepierali špinavé peniaze.

Parlamentný výbor pre rozvoj od júla tohto roka povedie práve francúzska poslankyňa Eva Joly. Nová predsedníčka výboru prinesie do rozvojovej politiky víziu politickej spravodlivosti, ktorú vníma ako spôsob nastolenia rovnováhy síl, keďže "väčšinou je spravodlivosť prostriedkom dominancie mocných proti chudobným. Pokiaľ ide o rozvojovú pomoc, je nevyhnutné, aby bola spravodlivosť vykonaná aj vo vzťahu k mocným". [41], [42] , [43]


Naša civilizovaná spoločnosť je karikatúrou nespravodlivosti, sme bezcitní voči zraniteľným a neuveriteľne tolerantní voči mocným, zdroj: youtube.com


Vážené Ministerstvo zdravotníctva SR!
Vážení poslanci zdravotníckeho výboru NR SR!
Vážení poslanci NR SR!

Je nevyhnutné, aby bola spravodlivosť vykonaná aj vo vzťahu k mocným. Páku regulácie cien treba ponechať Kategorizačnej komisii pre liečivá MZ SR a Kategorizačnej rade pre liečivá a lieky MZ SR. [44], [45] Do novely treba zapracovať odborný (a nie obchodný!!!) farmaceutický význam poskytovania lekárenskej starostlivosti. Pri tvorbe zákonov preferujte dialóg a nie diktát. S profesijnými a odbornými organizáciami si bez prieťahov treba sadnúť za rokovací stôl. Hlavnou úlohou musí byť (konečne!) definícia verejného záujmu v oblasti poskytovania lekárenskej starostlivosti. Hlavne preto, lebo verejný záujem ako taký je právny pojem, avšak bez legálnej definície!

Členské štáty Európskej únie vo svojich právnych poriadkoch používajú termín verejný záujem, ale ani jeden členský štát ho záväzne nedefinuje. Definícia verejného záujmu absentuje aj v judikatúre ESD. Bolo by preto príliš rýchle zabudnúť že tento pojem má ústavnú a správnu dimenziu. Verejný záujem v princípe vychádza z voluntaristickej teórie, ktorá sa neuspokojuje s neistým a provizórnym spojením ekonomických záujmov viacerých osôb - utilitaristická teória - pretože takéto spojenie nie je schopné založiť pevné základy spoločnosti. [46]

Zdroje

[1] Novela zákona, parlamentná tlač 114, Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z., nrsr.sk, 23.09.2010, [ zdroj ], (navštívené dňa 12.12.2010)
[2] WBN/PR, NR SR uprednostnila záujem pacienta, webnoviny.sk, 10.12.2010, [ zdroj ], (navštívené dňa 11.12.2010)
[3] Klub mladých farmaceutov, Podľa OSN je 9. december Medzinárodný antikorupčný deň, včera došlo k definitívnemu skorumpovaniu Národnej rady SR, facebook.com, 10.12.2010, [ zdroj ], (navštívené dňa 11.12.2010)
[4] Mária Sabolová, 9. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní, nrsr.sk, 08.12.2010, [ zdroj ], (navštívené dňa 12.12.2010)
[5] Gabriel Beer, Nemám nad sebou riadiaceho dôstojníka, etrend.sk, 21.07.2010, [ zdroj ], (navštívené dňa 12.12.2010)
[6] Igor Minarovič,, Minister Uhliarik, generická preskripcia a konšpiračná teória, blog.pravda.sk, 16.11.2010, [ zdroj ], (navštívené dňa 18.11.2010)
[7] Fero Múčka, Kariéra v zdravotníctve? Iba ak s Pentou, etrend.sk, 20.12.2010, [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[8] Martin Filko, Mäta a biznis ako obvykle, etrend.sk, 14.12.2010, [ zdroj ], (navštívené dňa 15.12.2010)
[9] Veronika Folentová, Odložili liekovú reformu, sme.sk, 20.12.2010, [ zdroj ], (navštívené dňa 20.12.2010)
[10] Kolektív ADC, Parlament schválil zákon s chybami, adcc.sk, 17.12.2010, [ zdroj ], (navštívené dňa 18.12.2010)
[11] William Finnegan, Letter from Bolivia - Leasing the Rain, newyorker.com, 08.04.2002, [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[12] From Wikipedia, the free encyclopedia, 2000 Cochabamba protests, wikipedia.org, [ zdroj ], (navštívené dňa 20.12.2010)

[13] Amy Goodman, Cochabamba, the Water Wars and Climate Change, truthdig.com, 20.04.2010, [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[14] Milan Rusko, Privatizácia vody – definitívny koniec našej slobody?, beo.sk, 09.06.2006, [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[15] From Wikipedia, the free encyclopedia, Great American streetcar scandal, wikipedia.org, [ zdroj ], [ zdroj] (navštívené dňa 21.12.2010)
[16] Bertram Verhaag, Leben ausser Kontrolle, ASIN: 3935573138, DENKmal-Film GmbH, 28.12.2004, [ zdroj ], (navštívené dňa 22.12.2010)
[17] Ian Urbina, Despite Red Flags About Judges, a Kickback Scheme Flourished, nytimes.com, 27.03.2009 [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[18] Michael Sisak, Powell pleads guilty, thetimes-tribune.com, 01.07.2009 [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[19] Lock 'Em Up, Jailing kids is a proud American tradition, wsj.com, 01.04.2009 [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[20] TASR, USA: Sudcovia posielali deti do polepšovní za peniaze, centrum.sk, 13.02.2009 [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[21] Lombard-Club: Illegale Kartellabsprachen der Banken, news.at, 10.06.2002 [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[22] apa/red, "Lombard-Club" bleibt auf Bußgeldern sitzen: EuGH bestätigt Kartellstrafen der EU, news.at, 24.09.2009 [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[23] DIE KOMMISSION DER EUROPÄISCHEN GEMEINSCHAFTEN, ENTSCHEIDUNG DER KOMMISSION vom 11. Juni 2002 in einem Verfahren nach Artikel 81 EG-Vertrag in der Sache COMP/36.571/D-1 — Österreichische Banken („Lombard Club“), europa.eu, 11.06.2002 [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[24] Gábor Nagy, Perben, haragban, Péladértékű pert vesztett a némat SAP, a kártérítest zsebre vágó amerikai Oracle lendöletesen építi tovább pozícióit., HVG 48. číslo, 04.12.2010, strany 89-90.
[25] Erika Pap-Tóth, Vége a vásárlók lekenyerezésének? Nem adhatják túl olcsón a pékárut az áruházak, RTL Híradó, 17.12.2010 [ zdroj ], (navštívené dňa 18.12.2010)
[26] Tobias Brodtkorb, Der norwegische Apothekenmarkt, Implikationen für Deutschland, Sempora Consulting GmbH, október 2007 [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[27] §11a und § 11 b sowie § 21 ApoG (Apothekengesetz)
[28] § 4 und § 17 ApBetrO (Apothekenbetriebsordnung)
[29] § 1 und § 8 HWG (Heilmittelwerbegesetz)
[30] §43, §73, §95 und §97 AMG (Arzneimittelgesetz)
[31] Graefe, T., Kaeding, N., Glöckler, C., Arzneimittelversand nach neuem Recht (Teil 1), Deutsche Apotheker Zeitung (DAZ), r. 143., rok 2003a, zošit 46., strana 68-70
[32] Graefe, T., Kaeding, N., Glöckler, C., Arzneimittelversand nach neuem Recht (Teil 6), Deutsche Apotheker Zeitung (DAZ), r. 143., rok 2003c, zošit 51-52., strana 77-79
[33] Rainer Schätzle, Arzneimittel-Versandhandel im Internet in Deutschland ab 2004 zulässig, INDUSTRIE- UND HANDELSKAMMER, NORDSCHWARZWALD, Dr. Brandenburg Straße 6, 75173 Pforzheim - Postfach 920, 75109 Pforzheim, 20.04.2004 (Hodnotiaca správa Nemeckej priemyselnej- a obchodnej komory, podrobnejšie informácie: IHK Nordschwarzwald, Assessor Rainer Schätzle
[34] Wilke, Kai, Versandhandel und E-Commerce für Apotheken (ein fallspezifischer Ansatz für einen alternativen Vertriebsweg aus Nachfragersicht), Handel im Fokus - Mitteilungen des Instituts für Handelsforschung, ročník 56. rok 2004, zošit II. (Mai), strana 122-133
[35] Selbstmedikation per Mausklick (Verbraucher Initiative testete Online-Apotheken), verbraucher.org, 20.02.2004, [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[36] Alexander Müller, No bonuses on prescriptions, pharma-adhoc.com, 01.11.2010 [ zdroj ], (navštívené dňa 22.12.2010)
[37] Alexander Müller, BGH: Feste Preise schützen Verbraucher, apotheke-adhoc.de, 11.10.2010 [ zdroj ], (navštívené dňa 22.12.2010)
[38] Thomas J. Diekmann, BGH erklärt Rabatte und Zugaben auf verschreibungspflichtige Arzneimittel für unzulässig und legt die Frage der Anwendbarkeit der AMPreisV auf EU-ausländische Apotheken dem gemeinsamen Senat vor, diekmann-rechtsanwaelte.de [ zdroj ], (navštívené dňa 22.12.2010)
[39] From Wikipedia, the free encyclopedia, The Corporation, wikipedia.org, [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[40] a web project of HelloCoolWorld.com, The Corporation, thecorporation.com, [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[41] From Wikipedia, the free encyclopedia, Portrét Evy Joly: Bývalá sudkyňa eurposlankyňou, europarl.europa.eu, 10.12.2009 [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[42] Eva Joly, Kampf für das Recht, ard.de, 31.10.2010 [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[43] Lukáš Fila, Na úplatky ide 20 percent z každého tendra, sme.sk, 21.12.2010 [ zdroj ], (navštívené dňa 21.12.2010)
[44] MZ SR, Štatút Kategorizačnej komisie pre liečivá, health.gov.sk, 18.05.2005 [ zdroj ], (navštívené dňa 27.12.2010)
[45] MZ SR, Štatút Kategorizačnej rady pre liečivá a lieky Ministerstva zdravotníctva SR, health.gov.sk, 01.12.2009 [ zdroj ], (navštívené dňa 27.12.2010)
[46] Silvia Merešová, Verejný záujem - stav v členských štátoch Európskej únie, vyvlastnenie.sk, 30.07.2008 [ zdroj ], (navštívené dňa 27.12.2010)


Čítajte ďalej...
PREHĽAD ČÍSLA
   
 



ODPORÚČAME
Prepočítané konverzným kurzom
1 EUR = 30,1260 SK
VIAC TOVAROV »   


Copyright © 1996-2018 ComorraPharm s.r.o.
© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.
Články sú aktualizované a upravované publikačným systémom IPSA2002.