Apothéka.sk
Spravodajstvo z EÚTlačové správy Bolesť Cestovanie Editorial Informačné technológie ComorraPharm sro. Liečivé rastliny - Fytoterapia Medicínska história Medicínska technika Novinky Očkovanie Odborník radí Predstavujeme Vám… Prevencia Psychológia, neurológia Rodinný lekár Rozhovory Trendy v Európe Ústna hygiena Veterinárna sekcia Vitamíny, minerály a potravinové doplnky Vývoj & trendy vo farmácii Vývoj v medicíne Zákony, poisťovne Zdravá krása Zdravá racionálna výživa Zdravotnícka legislatíva Zdravý pohyb Zdravý životný štýl Životné prostredie

Informácie o produktoch Kompilácia, rešeršná práca Pôvodný článok PR článok - platená inzercia Preklad Vyhlásenia, Informácie, Výzvy

2011 / 4, 3, 2, 1
2010 / 4, 3, 2
2009 / 4, 3, 2, 1
2008 / 4, 3, 2, 1
2007 / 4, 2
2006 / 3, 1
2005 / 4, 3, 2, 1
2004 / 4, 3, 2, 1
2003 / 4, 3, 2, 1
2002 / 4, 3, 2, 1
2001 / 4, 3, 2, 1
2000 / 4, 3
Informačné technológie

Ján Praško, Beata Pašková, Hana Prašková
Obsedantně-kompulzivní porucha a jak se jí bránit
9,12 EUR
(274,75 SKK)
Brett R. Kuhn
Batole - návod k obsluze
11,39 EUR
(343,14 SKK)
Rachel Allen
Rachel\'s Favourite Food
24,98 EUR
(752,55 SKK)
Prepočítané konverzným kurzom 30,1260 SK = 1 EUR
Práve čítate číslo 2011/3 - Rozhovory - Pôvodný článok
nedeľa, 14. November 2018 | dátum ostatnej aktualizácie: 10. Marec 2012 9:10

Julo Ondrej: V našich nemocniciach sa len veľmi málo zmenilo od čias Ignáca Semmelweisa
Norbert Répás, ComorraPharm sro. - Komárno - 20.10.2011

Pokračovanie, 2. časť rozhovoru / S jaskynným potápaním absolvoval expedície na Bajkale, na Kamčatke, na Kube, v Turecku, Grécku a v Španielsku. Bol poradcom podpredsedu vlády pre konverziu špeciálnej výroby na Slovensku. Zakladal manažérske vzdelávacie centrum (IVAR) v odvetví manažovania strojárskej výroby. Je autorom niekoľkých vysokoškolských učebníc a odborných článkov z oblasti psychológie riadenia podnikov a tiež aj článkov v oblasti cestopisov, extrémneho otužovania i extrémnej psychológie v oblasti zvládania stresu.

Rozhovor s Julom Ondrejom
V kontexte ošetrovania chronicky ťažko chorých a imobilných pacientov treba konštatovať, že zdravotné zariadenia výrazne zaostávajú vo všetkých aspektoch ústavnej starostlivosti o týchto pacientov. Prečo?

Z pohľadu domácich, ale aj zahraničných skúseností najmä v krajinách tzv. tretieho sveta je zrejmé, že starostlivosť o zdravie obyvateľov je v procese zúrivého boja jednoty protikladov, a to možností (peňazí) a schopností (peňazí), kde orchester je nastavený tak, že práve ťažko nemocní a imobilní pacienti sú ďaleko za prípustnou morálnou, etickou i ľudskou a profesionálnou marginalitou ako štátu, tak súkromného sektoru, charity a či cirkvi. Smutné a pritom pravdivé je najmä to, že to štát akoby nemal ani v pláne a ani v koncepcii. Štát, ktorý sa nevie postarať o nemocných a starých, si nezaslúži svoje miesto v demokratickej a humánnej mape sveta. A predsa je tu! A tvári sa, že sa nič nedeje. Určite práve takáto starostlivosť patrí medzi tie najnákladnejšie, ale to nič nemení na tom, že je to jeho štátna i ľudská povinnosť! Niekedy a to práve v podobe školskej, sociálnej a zdravotníckej legislatívy explicitne cítiť a vidieť, že celý systém je nastavený na „vybitie“ nemocných a starých... Pravda je to o peniazoch a ľuďoch, ale skúsme sa prejsť po takýchto zariadeniach a tiež sa aj opýtať trebárs ťažko paliatívnych pacientov a ostaneme zdrvení nad ľahostajnosťou a surovosťou... Takto je nastavený systém. Pritom v zmysle ekonomickej krízy a tiež aj konzumovania demokracie na Slovensku toto nie je konečné štádium, myslím negatíve. Pokiaľ v zdravotníctve bude na prvom mieste rezonovať zisk, tak zmeny nenastanú. Ak aj áno, tak „postihnú“ maximálne veľmi solventnú skupinu starých a chorých. A pokiaľ peniaze od čias svojho fenického vynálezu budú nad morálkou a solidárnymi povinnosťami pri kompenzácii nemoci a staroby, tak zmeny nečakajme.

Nefunkčnosť a katastrofálny stav nemocníc?

Táto problematika je už riadne obohraným refrénom ako pacientov, tak aj zdravotníkov. Znova je to o peniazoch a profesionalite lekárov a manažérov nemocníc. A samozrejme aj od nastaveného systému bieleho rezortu. Peniaze sú v tomto prípade aj liekom a aj jedom. Ak sa pacient a aj lekár pohybuje v našich nemocniciach, tak určite nie je ďaleko od pravdy, že v našich nemocniciach sa len veľmi málo zmenilo od čias umného a legendárneho lekára Ignáca Semmelweisa. A to sme už nie v roku 1800, ale v 21. storočí! A to v žiadnom prípade nevzbudzuje dôveru. A to v týchto nemocniciach nielen „liečime“ pacientov, ale v nich aj pripravujeme budúcich lekárov a zdravotnícky personál?! Skúsenosti ma presviedčajú, že lekár má diagnostikovať a liečiť a že nemocnicu má riadiť manažér so všetkými rizikami. Ekonóm, právnik, technik... so znalosťou širokospektrálnej odbornosti vrátane sociológie a psychológie. Ekonomika nemocnice musí byť vyrovnaná, samozrejme za predpokladu, že za zdravotnícke úkony (výkony) dostane riadne a včas zaplatené a to si vyžaduje aj správne nastavenie platieb štátu za „svojich“ poistencov, že manažment nebude v nemocnici kradnúť a že sa nebude spoliehať na to, že za „mínusové“ hospodárenie sa riaditeľovi nemocnice nič nestane..., hlavne keď štát sa spolieha na to, že ich pravidelne oddlží, že ich transformuje na obchodné spoločnosti.... Predsa nie je možné, aby zo zdravotného poistenia, ktorého výber sa pohybuje na úrovni 98% sa produkovali dlhy, aby nemocnice ako prvé neplatili odvody a dane, aby neefektívne hospodárili, aby „efektívne“ tunelovali svoje nemocnice cez predražené kontrakty... a aby sa nedala pokryť vo vyrovnanom rozpočte riadna zdravotná starostlivosť. Nefunkčnosť nemocníc vrátane katastrofálneho stavu vyrieši len dostatok zdrojov, dostatok riadenej a kvalitnej kontroly, trestnoprávne a majetkoprávne postihy manažérov nemocníc za dlžoby a zlé hospodárenie... A tiež aj mechanizmus hospodárenia v zdravotných poisťovniach, kde kým nebude zdravotníctvo efektívne pre pacienta, nemá čo hľadať zisk. Toto fakt nie je populistické, ale odvody do zdravotného poistenia v prvom rade slúžia na zdravotnú starostlivosť (rozsah treba zadefinovať) a na nevyhnutnú réžiu správy poistenia (poistného kmeňa, zdrojov) a nie na odkrojenie si zisku! Toto zaváňa neodôvodneným obohacovaním. Lenže takto je nastavená politika a toky peňazí a „toky“ manažérov z kategórie politických nominantov! A toto nie je ani kategória biznisu, skôr neetickej džungle. Systém je rozbehnutý a nožnice kvality štátnych a súkromných nemocníc sú otvorené na vzdialenosti slnečných rokov. Zmeniť to môže len eliminácia diskriminácie v zdrojov zdravotného poistenia a tvrdého mechanizmu kontroly v hospodárení nemocníc!

Nemocnice sú obmedzované tým, koľko ľudí môžu mesačne ošetriť. Pacienti majú zákon na svojej strane, ale čo môžu spraviť, keď ich nemocnica odmietne ošetriť? Zostávajú bezmocní?

Bezmocnosť a „frflanie“ sú základnými fenoménmi tejto doby a tejto krajiny. Zdravie sa dá len veľmi málo ovplyvniť časom..., skôr nedá. Choroba a bolesť si totiž nevyberá čas na diagnózu a liečbu. Ak toto niekto nerešpektuje, tak je z inej galaxie. Prevencia nemoci a aj racionalita liečby sa posunula predsa len do iných zodpovednejších dimenzií. Prečo? Lebo si to vyžaduje doba, práca, prežitie, budúcnosť a zdroje. Je zrejmé, že už menej ľudí zneužíva tento systém. A predsa sa deje to, že pacienti sú „odsúvaní“. Sú za tým ako zdroje a ich nedostatok, tak aj neprofesionalita niektorých lekárov. Zle stanovená diagnóza, nedobre nastavená terapia..., bežná realita v našich nemocniciach. A samozrejme aj korupcia. A tiež tzv. „odstupový“ prístup lekárov k pacientom, ako keby nikdy neprišli ani teoreticky do kontaktu s teóriou psychológie a komunikácie s nemocným pacientom. Prax poukazuje aj na to, že predanamnéza sa stáva súčasťou arogancie a šírenia strachu či bohorovnosti bieleho plášťa... Potom nastupuje bezmocnosť a zúfalstvo a nervozita a aj zlý pohľad na všetko lekárske a zdravotnícke, čo je základ patológie vnímania lekárskeho stavu. Ale divíme sa ešte?! Manažuje sa „nejako“ táto kvalita?! A pritom každý je potenciálnym pacientom! Etiku a financie v zdravotníctve musia vyriešiť jedine ľudia. Ináč budeme bezmocní už aj voči chorobám.

Ako sa pozeráte na marketingové aktivity vo verejnej lekárni? Viete si predstaviť „morálne“ alebo „morálne-eticky čisté“ marketingové alternatívy?

Marketing vo verejných lekárňach je predsa len fenomén, ktorý sa ťažko akceptoval v radoch farmaceutov. Ľudia si ho často mýlia s reklamou, čo nie je dobré. Pravdou je, že za tárou sa viac-menej udomácnil z iných komodít. Ale lieky a pacienti si v rámci osvety k inovácii prostriedkov terapie, rád, odporúčaní i kvality lekárenskej starostlivosti zaslúžia a žiadajú viacej informácií. Zatiaľ jedinou osvedčenou cestou k tomu je len a len marketing. Ten zistí všetko o vzťahu pacienta, lieku, lekárnika. A dokáže nastaviť systém dostupnosti, kvality i konkurencieschopnosti lekárenskej starostlivosti. Hranicu morálky nie je až také ťažké nastaviť, prípadne odhaliť jej zlyhanie. Že sa to deje s pridanou hodnotou, je to samozrejmé a ak je to v súlade so záujmom pacienta, tak aj pozitívne. Potom možno hovoriť o morálnej a etickej čistote marketingu. Má to byť v prvom rade adresný, teda direct marketing na konkrétny liek a na konkrétneho pacienta, možno v kombinácii prevencie, samoliečenia, doplnkového liečenia...a to samozrejme s cieľom získať a udržať si pacientov na dôvere a vernosti i účinnosti liečby, prístupu lekárnika a podobne. Je na každom lekárnikovi ako sa vyrovná s manažovaním marketingu a pacienta vo svojej lekárni.

Dennis John Kucinich je americký kongresman v zákonodarnom zbore od roku 1996, zastupuje 10. volebný okrsok štátu Ohio. Jeho vízia a pozícia týkajúca sa americkej vlády a zdravotníctva získala pozornosť a širokú podporu. Tvrdí, že "Dostupnosť zdravotnej starostlivosti je základným právom demokratickej spoločnosti. Je načase, aby sme zárobkové poisťovne vylúčili z podnikania a prešli na neziskovú zdravotnú starostlivosť, ktorá pokryje všetkých." Správna vízia alebo len sen?

Vzhľadom na ľudské i finančné zdroje je to vizionársky sen. Ľudská spoločnosť ešte „nedorástla“ na jeho nadčasové a pritom nevyhnutne reálne potrebné chápanie zdravotnej starostlivosti! Pokiaľ bude hrať prím animálna mentalita ľudskej spoločnosti, tak to ostane v rovinách snenia!

Má podľa Vás elektronizácia lekárenstva na Slovensku správne smerovanie?

Ak by mala, tak elektronizácia na Slovensku už funguje a vylepšuje sa už len technicky medzi poisťovňou, pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ak by mala, tak už by šetrila aj v prípravných fázach verejné zdroje. Zatiaľ je prínosom iba pre jej predkladateľov, ktorí vyciciavajú zdroje zo svojich alebo ukradnutých nápadov na rôzne vízie, projekty, sprostredkovania..., kým nebude jasné kto a koľko na tom okrem štátu a pacientov zarobí, tak sa elektronizácia vôbec nerozbehne. Možno to ako prvý pochopí súkromný sektor v zdravotnom poisťovníctve a v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Potom tomu už štátny aparát nebude „vedieť“ konkurovať a bude to musieť spustiť. Elektronická karta pacienta v prepojení na poisťovňu, lekára, lekáreň...cez účet zdrojov v príjmoch a výdajoch tu už dávno mala byť! A ak by sa k tomu pridali komerčné poisťovne a banky, tak by to mohlo fungovať všetko na jednej „kreditke“.

Samostatnou kapitolou elektronizácie lekárenstva sú zásielkové lekárne. Falšované lieky sú z pohľadu portugalského poslanca EÚ, Marisaa Matiasa (zjednotená ľavica) "tichým zabijakom", a internet je trójskym koňom falšovaných liekov. Myslíte si, že súčasná legislatíva na Slovensku dostatočne reguluje túto oblasť? Mali by zásielkové lekárne podliehať ešte prísnejšiemu osobitnému schvaľovaciemu procesu? Ak áno, kde treba pritvrdiť?

Internetové a zásielkové lekárne sa aj u nás pomaly stávajú pravidlom, rizikom pre pacienta je v dôveryhodnosti kvality a obsahu toho čo dostanú poštou, ak je to len placebo, tak to „boli“ peňaženku, ale ak je to jed, resp. nesprávny liek, tak to poškodí zdravie pacienta. A práve toto sú najväčšie riziká na trhu s liekmi a na trhu s konkurenciou kamenných a internetových lekární. Legislatíva to na Slovensku povoľuje, nakoľko je schopná prax eliminovať dostupnosť falošných liekov, ukáže budúcnosť, kto a kedy sa na tom popáli na strane pacienta a na strane lekárne. Otvorený trh s voľne predajnými liekmi, ktorí pacienti chápu pomaly ako obchod s cukríkmi tejto falošnosti nahráva a ozaj ho posúva to postavenia tichého zabijaka. V kamennej lekárni je predsa len študovaný farmaceut s konkrétnym postojom, prejavom, odbornosťou a aj zodpovednosťou za liek, kvalitu... Viac by sa mal v tom angažovať ŠUKL a určite aj treba aktivizovať kontrolné mechanizmy na MZ SR. Ináč bude dochádzať k poškodzovaniu zdravia obyvateľstva možno aj pri tzv. banalitách prevencie či samoliečby.


Aké nebezpečenstvo predstavujú na Slovensku internetom šírené falošné lieky?

Vzhľadom na súčasnú legislatívu a marginalizáciu skutočnosti na strane štátu i biznisu s liekmi za veľké nebezpečenstvo pre pacientov.

Regionálne zdravotné siete, elektronické zdravotné záznamy a vývoj zdravotnej karty (e-Card) vzbudzujú logicky obavy o primerané, náležité a bezpečné spravovanie dôverných dát pacienta. Poznáme dokonca aj precedens z roku 1999. Islandský snem predal celkový genetický potenciál svojich voličov súkromnej firme, ktorá ho odvtedy komerčne zhodnocuje, napríklad cez internet. Rakúska hekerská komunita známa pod pseudonymom „Anyonymous“ koncom septembra oznámila, že sa jej od Tirolskej zdravotnej poisťovne (TGKK) podarilo odcudziť 600.000 záznamov. Ako hodnotíte riziko v tejto oblasti?

Extrémne! Doba, ktorá už vôbec nie je ďaleko potvrdí, že únik zdravotných informácií ako súčasti osobných informácií pacientov sú časovanou bombou! Bude to fenomén vydierania a manipulácie číslo jedna.

Maďarská novela zákona o lieku puncovaná menom Miklósa Szócsku úplné otočila liberalizáciu lekárnického trhu z roku 2006, ako dôvažok zaväzuje majiteľov – nelekárnikov na predaj 51%-ného podielu lekárne lekárnikovi. Člen Prezídia SLeK, PharmDr. Štefan Krchňák ukončil v Lekárnických listoch (LL, Editoriál, 3. str., slek.sk, 24.02.2011, pozn. autora) hodnotenie maďarskej novely zákona o vlastníctve lekární nasledovne: >> A preto volám (Sorry, Mr. Slota): „Maďarsko, náš vzor!“ <<. Čo Vy na to? Vzor pre Slovensko?

Lekárni na Slovensku je priveľa, je to negatívne vnímané na strane pacientov, považujú to totiž za biznis z ich nešťastia a z ich prostriedkov. Ak by lekárne ozaj patrili farmaceutom, možno by ich bolo menej a konkurencia by nemala až také neetické prvky biznisu. Myšlienka je to múdra a správna! Lenže naša „spoplatnená“ legislatíva už zašla v tomto priďaleko! Vždy som tvrdil, že lekárne majú patriť do rúk lekárnikov. Toto totiž vôbec nie je o monopole, najmä vtedy a preto, ak sú známe stanoviská lekárnikov, že marža v lekárni by sa dala efektívnejšie zameniť za „výkony“. Potom by konkurencia bola naozaj o kvalite a nie o cene!

Liberalizácia vlastníctva lekární priniesla investičný boom. V 5,5 miliónovom Slovensku je toľko lekární ako v susednej Českej republike alebo v Maďarsku. Pribúdať lekární by už nemalo. Pomohla by legislatíva?

Zatiaľ legislatíva pomohla iba zdeformovať trh s verejnými lekárňami. Počet lekární už upraví jedine konkurencia, ktorá nahráva sieťam verejných lekární cez vernostné zľavy a podobne. Lekárne budú bankrotovať a zanikať a aj preto, že sa proste „neuživia“. Pri ich koncentrácii na jednom mieste to nebude „vadiť“, ale niekde zaniknú a tým sa eliminuje dostupnosť lekárenskej starostlivosti.

Julo Ondrej, ďakujem za rozhovor!


Fotoalbum na facebook-u
Dátum a miesto rozhovoru:
14.10.2011, Martin

Autorizácia rozhovoru:
Prepis rozhovoru bol autorizovaný dňa 19.10.2011, Julo Ondrej v prepise nič nezmenil.


Čítajte ďalej...
PREHĽAD ČÍSLA
   
 



ODPORÚČAME
Prepočítané konverzným kurzom
1 EUR = 30,1260 SK
VIAC TOVAROV »   


Copyright © 1996-2018 ComorraPharm s.r.o.
© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.
Články sú aktualizované a upravované publikačným systémom IPSA2002.