Apothéka.sk
Spravodajstvo z EÚTlačové správy Bolesť Cestovanie Editorial Informačné technológie ComorraPharm sro. Liečivé rastliny - Fytoterapia Medicínska história Medicínska technika Novinky Očkovanie Odborník radí Predstavujeme Vám… Prevencia Psychológia, neurológia Rodinný lekár Rozhovory Trendy v Európe Ústna hygiena Veterinárna sekcia Vitamíny, minerály a potravinové doplnky Vývoj & trendy vo farmácii Vývoj v medicíne Zákony, poisťovne Zdravá krása Zdravá racionálna výživa Zdravotnícka legislatíva Zdravý pohyb Zdravý životný štýl Životné prostredie

Informácie o produktoch Kompilácia, rešeršná práca Pôvodný článok PR článok - platená inzercia Preklad Vyhlásenia, Informácie, Výzvy

2011 / 4, 3, 2, 1
2010 / 4, 3, 2
2009 / 4, 3, 2, 1
2008 / 4, 3, 2, 1
2007 / 4, 2
2006 / 3, 1
2005 / 4, 3, 2, 1
2004 / 4, 3, 2, 1
2003 / 4, 3, 2, 1
2002 / 4, 3, 2, 1
2001 / 4, 3, 2, 1
2000 / 4, 3
Informačné technológie

Mária Hardy, Pavel Műhlpachr, Terézia Dudášová
Sociální patologie rodiny
11,86 EUR
(357,29 SKK)
Pascale de Lomas
Jak být šťastný
7,51 EUR
(226,25 SKK)
Prof. MUDr. Lubor Malina DrSc.
Fotodermatózy
11,68 EUR
(351,87 SKK)
Prepočítané konverzným kurzom 30,1260 SK = 1 EUR
Práve čítate číslo 2011/3 - Rozhovory - Pôvodný článok
nedeľa, 14. November 2018 | dátum ostatnej aktualizácie: 10. Marec 2012 9:10

Julo Ondrej: Civilizácia = Fenomén premrhávania si existenčných šancí!
Norbert Répás, ComorraPharm sro. - Komárno - 21.10.2011

Pokračovanie, 3. časť rozhovoru / Často sa venuje písaniu esejí, básní a aforizmov. Je členov Slovenského syndikátu novinárov. Je známy aj ako autor kníh aforizmov Pred transfúziou (2005), V spätnom zrkadle (2006), Pod kožu (2007), Tak kopni a uvidíš (2008), Manéž za tárou (2010) a básnických zbierok Dúhový labyrint (2009), Ak nezažiješ, nevymyslíš (2010) a Odeté ale Nahé (2011). V tejto dobe pripravuje pre lekárnikov novú knižku aforizmov a satiry s názvom Víťaz nenecháva nič, ktorá vyjde v roku 2012 a pravdivý román o živote muža, jeho silných i slabých stránkach v spolunažívaní so ženou s názvom Pán (po)tvorstva a tiež knihu zo života medzi Berbermi a Tuaregmi o násilí, zbabelosti a sile osobnosti človeka s názvom Hodina mŕtvych očí. Je aj autorov príspevkov pre verejnosť a majiteľov lekární na informačnom a poradenskom portáli Partner.

Rozhovor s Julom Ondrejom
Ktoré životné momenty Vás prinútili zamyslieť sa nad celým fungovaním sveta? Je totalita nevyhnutnosťou?

V každom prípade je to poznanie a zakúsenie biedy a hladu v osobnom kontexte, ale aj chudoby (materiálnej i duchovnej) okolo mňa. Ľudské i spoločenské katastrofy a tragédie. Aj individuálne. A tiež bohatstvo cirkvi, celebrít, politikov...bez prínosu humanity, zdravia, pomoci... a tiež chudoba bohatých. Osobné poznanie dôsledkov vojny a vraždenia hlavne detí a žien. Tento svet už nie je na začiatku svojej deviácie, pokročil smerom k priepasti, ktorú si ľudia v ňom cieľavedome budujú...Pozrime sa do svojho vnútra, koľko fabulovaného šťastia a spokojnosti je v ňom a koľko zakrývanej falošnosti, neprajnosti, nenávisti máme v sebe... Málokedy tam nájdeme skutočnú ľudskosť. A niekedy ju ani nehľadáme! Sme zbabelí, pohodlní, leniví...máme radi lož, lebo menej bolí ako pravda, za lož nám platia a za pravdu platíme my všetci... Totalitu si neželajme, ani silné ruky..., tie rozdávajú len priestor medzi medom a bičom! Chcime pravidlá a spravodlivosť, ale platnú pre všetkých. Základom zodpovednosti nie je bohorovnosť, ale úcta a pokora. Nič tak netreba kontrolovať ako bohorovnosť! Za viac ako 20 ročnú históriu po nežnej revolúcii sa nám „nepodarilo“ vyriešiť najzákladnejšie sociálne, ekonomické, etické, právne...podstaty demokracie, je tu rómska otázka, otázka odluky cirkvi od štátu, nedostatok zdrojov na zdravotníctvo, urážajúci nedostatok zdrojov v školstve – tých, ktorí nám vzdelávajú a vychovávajú naše deti, tých platíme najmenej..., ale dávame zelenú korupcii, bohorovnosti politikom, mafii, lacným celebritám a naďalej deformujeme hodnoty morálky a etiky! Ako tu môže byť demokracia, keď sa každý jedinec k sebe správa až príliš demokraticky a k druhým až príliš totalitne autonómne?! Nemalo by to byť aspoň filozoficky naopak?!

Vaša literálna tvorba odpútava ľudí od jednostranného pohľadu na veci. Čo Vám k tomu dodáva potrebnú silu, motiváciu a témy?

Určite je to poznanie reality, skúsenosti a zážitky...a aj potreba „povedať“ dielom okoliu, že krása má svoj zmysel ako láska a priateľstvo, dôvera a úcta, ďakujem a prosím... a tiež aj to „naopísať“ okoliu, že nič tak nebolí ako ľahostajnosť a bezmocnosť!

Vo svojej poézii oslavujete radosť zo života, mladosť, krásu, lásku a priateľstvo, život vo všetkých podobách a hlavne chuť žiť. Ste šťastný aj z jednoduchých vecí. Narážam napríklad na báseň O láske na Vianoce (Dúhový labyrint, 2009). Ste teda poetom každého dňa?

Som poetom každého dňa, každej chvíle! Mám chuť meniť prózu na poéziu, aby život okolo mňa mal šťavu, aby vesmír nemusel byť až tak ďaleko, aby sa ho dalo dotknúť a aby to aj niekedy bolelo i tešilo. Nie vždy treba súhlasiť alebo odsudzovať, niekedy stačí porozumieť a vesmírne roky sa menia na sekundy.

Básnickou zbierkou Odeté ale Nahé ste po vzore matematiky vytvorili aj pojem transcendentnej poézie. V nej okrem kritiky falošného sveta nájdeme aj dôležitú mystiku a odhalenie tisícročných múdrostí. Obe zložky – odhalenie falošného sveta a mystika - tvoria jednu literárnu funkciu, podobne ako reálna a imaginárna zložka tvoria komplexné číslo. Má naša moderná civilizácia reálnu šancu na prežitie a lepšiu budúcnosť?

Má a musí mať! Ak mať nebude a ak to človek nebude chcieť, bude iba číslom bez hodnôt a bez ceny..., suchá štatistika bez hmoty myšlienok, v ktorých je sila pravdy a lži o sebe a o okolí. Niekedy stačí nepodľahnúť móde vlastnej dokonalosti a nenahraditeľnosti a sme bližšie k múdrosti i k mystike, po ktorej či chcem alebo nechceme si to priznať, všetci túžime. Rozporom sú len cesty a spôsoby ako sa k tomu vieme, neviem, chceme a nechceme dostať...

Prirovnávajú Vás k básnikovi ticha k Milanovi Rúfusovi. "Metafora nie je na to, aby sa za ňu mohlo niečo schovať. Naopak, metafora obnažuje to, čo sa v bežnom živote schováva za frázu", povedal v jednom rozhovore. Vaše básnické zbierky „Dúhový labyrint“ a „Odeté ale Nahé“ sú stavané tiež na silných metaforách. Ponárate sa aj Vy do sveta, kde mlčanie je výrečnejšie ako pretlak slov?

Milujem majstra Rúfusa, nemyslím, že si zaslúžim to prirovnanie. Netúžim sa schovávať za metafory a ani naopak. Skôr „nútim“ seba a čitateľov nájsť v guli možnosť zahnúť za roh pri pátraní po poznaní, že to nie je jednoduché a že to bolí..., ale dáva to človeku múdrosť, aj v tom, že aj ticho má svoje čaro a svoju utilitaritu. Rád mlčím a píšem. Nech rozprávajú iní, tí, ktorým ticho veršov vie do vnútra povedať to, čo treba vonku vykričať.

V básni Nostalgia (Dúhový labyrint, 2009) píšete, že ste unavený „z nastupujúcej tmy rodiaceho sa dňa i zo sahary myšlienok“. Ste naozaj unavený?

Som. Už dlho mám 100 rokov! Moja únava je poznamenaná ľudským egoizmom, jeho zbabelosťou a ľahostajnosťou. A tým, že zdroj života vymenili za nosiča smrti a devastáciu humanity a prírody. Som unavený z barbarstva, ktoré malo možnosť odísť a ľudstvu sa akosi znova zapáčilo. Unavený však neznamená byť zbabelý alebo slabý..., skôr odhodlaný nepustiť do rodiaceho sa dňa žiadnu Saharu sebazničujúcich myšlienok.

Vaše zbierky sú netradičné aj z pohľadu prezentácie myšlienok v kontexte malieb a ilustrácií. Ako sa zrodila spolupráca s Katkou Volčkovou Slávikovou (Dúhový labyrint, 2009) a Kathleen Mohan Klein (Odeté ale Nahé, 2011)?

Katka Sláviková je jeden z anjelov, ktorí ušli z neba, ktorá tam nechala pootvorené dvere nie pre seba, ale pre druhých..., ktorá pochopila, že anjelov potrebujú ľudia tu na zemi a preto fotí, kreslí a maľuje ako anjel bohatý na život, poznanie, skúsenosti..., proste sme sa našli a som jej vďačný, že moje verše dostali čitateľnú, vyzývavú a pochopiteľnú šťavu! Kats Mohan Klein to je úžasná kreatívna kapacita ľudskosti, priateľstva, empatie a skutočný človek, výnimočná bytosť! Umelecky nás spojila spoločná láska a úcta k rodiacej sa osobnosti. A trafili sme sa filozoficky, umelecky, adresne. Jej výpovedná hodnota vnímania a transformovania sveta umenia do dennodennej reality má čaro pravdy i pobavenia. Som rád, že sme spolu s oboma Katkami mali ten priestor na priblíženie malého kúska umenia pre čitateľov.

Kto je Vašim obľúbeným spisovateľom? Prečo?

Vždy to boli básnici, či už Jesenin, Millerová, Mirko Válek, Maša Haľamová alebo majster Rúfus... a vždy to bol a bude Jack London ako úžasný časovo neobmedzený súputnik poznania ľudských slabostí a právd... a nehynúci Mark Twain so svojou predospelou satirou adresnosti ľudských charakterov...

Akú knihu čítate teraz?

Čítam patologicky veľa! Vždy a všade! Pomaly všetko a naraz! Najradšej čítam knihy či už odborné alebo umelecké diela známych a mojich priateľov, lebo v nich nachádzam najzaujímavejšie myšlienky a odkazy pomedzi riadkami. A som presvedčený, že na Slovensku máme vynikajúcich autorov a autorky literárnych diel, so im za to vďačný.

Na čo ste vo svojej kariére za posledných rokov obzvlášť hrdý?

Preskákal som veľa, nič ma zatiaľ nepreskočilo. Nemám síce rád slovo kariéra, ale etapa manažovania inštitúcie pre lekárnikov má svoju pozitívnu plodnosť, bola a je to výzva a príležitosť ako transformovať odbornosť do problematiky manažovania verejných lekární, ako preniknúť do ich filozofie a ako im nastaviť servis či posunúť niekoľko ideí a názorov. A ich akceptovanie je znakom toho, že sa to neminulo účinku.

Čo Vás napadne, keď poviem civilizácia?

Veľké nebezpečenstvo nepochopenia svojej funkcie a poslania! Fenomén premrhávania si existenčných šancí! Je to škoda... A tiež to, že záhuba nemusí byť definitívna, ako aj to, že nositelia civilizácie sa budú radšej báť a obávať, ako robiť civilizované úkony a činnosti pre súčasný i budúci čas. Bojíme sa a nerobíme nič proti strachu. Klameme a necháme sa oklamať, najprv sebou a potom tým čo spôsobíme. Civilizácia je aj spokojnosť s tým, že to nie je ešte najhoršie. Lenže...

Očakávali by ste od spoločnosti viac odvážnosti a ochoty niesť riziko? V ktorých oblastiach?

Od spoločnosti ÁNO ale od politikov NIE! Spoločnosť musí niesť riziko a zodpovednosť za svoju existenciu, ak to nedokáže..., odpoveď si každý dá už sám. Základom spoločnosti je riadenia a kontrola potom bude demokracia so zodpovednosťou slúžiť občanom! Ak nie, tak sa tu domestifikuje diktatúra, totalita, mafia...nezákonnosť, antimorálka. A niečo podobné je nad Dunajom. Mnohokrát som už bol oslovený politikmi a stranami, aby som zvážil svoj vstup do politiky..., lenže vždy som si dával podmienky vlastnej angažovanosti, bolo to pomaly 14 – 15 bodov, či kritérií exaktne zameraných na fungovanie, cieľoch, smeroch a prostriedkoch politiky jasne bez osobných výhod a pochopil som, že vstup do politiky berie krídla slobode a zodpovednosti a že „niekto“ ma chce mať pod kontrolou... a že to všetko dáva krídla práve korupcii, bohorovnosti a nemoci z moci! Takýto „luxus“ za verejné zdroje je pre mňa dehonestujúci a to by som stratil úctu voči sebe a ľudstvu. Vždy budem od spoločnosti a jej reprezentantov očakávať spoluúčasť vo veciach verejných a hlavne osobnú a trestnoprávnu. Ak tam nebude, potom tam nie sú a ani nebudú pre ňu žiadne riziká. Najpodstatnejšie oblasti, ktoré už neznesú odklad je školstvo a zdravotníctvo, ináč bude naďalej pokračovať devastácia hodnôt, ktorú už nenapraví žiadne bohatstvo a ani chudoba.

Používate opätovne použiteľné nákupné tašky?

Igelitky a petflaše, tisícročná pliaga! Tu zlyhala technológia, legislatíva a samozrejme nakoniec aj človek! Málo nakupujem a som neopriateľom všetkého mikroténeového a igelitkového, teda toho čo sa nedá rozložiť a esteticky i toxicky „hyzdí“ človeka i prírodu. Kde že sú zlaté papierové vrecká a „textilné sieťky či saťorky“!?

Obnoviteľné zdroje energie sú dobré pre našu planétu a sú prospešné aj z pohľadu dopadov. Čo si o tom myslíte?

Sú, ale ešte tak tomu treba nastaviť ekonomiku a morálku. Aby na to nedoplácala ani príroda a ani ľudstvo! Lebo príklad s výkupom solárnej a fotovoltickej tepelnej a elektrickej energie sa vymkol z racionality šetrenia. A s biznisom sa šetriť nedá, nejaví o to záujem anoi štát a ani obchodníci s energiou a technológiami.

Julo Ondrej, ďakujem za rozhovor!


Fotoalbum na facebook-u
Dátum a miesto rozhovoru:
14.10.2011, Martin

Autorizácia rozhovoru:
Prepis rozhovoru bol autorizovaný dňa 19.10.2011, Julo Ondrej v prepise nič nezmenil.


Čítajte ďalej...
PREHĽAD ČÍSLA
   
 



ODPORÚČAME
Prepočítané konverzným kurzom
1 EUR = 30,1260 SK
VIAC TOVAROV »   


Copyright © 1996-2018 ComorraPharm s.r.o.
© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.
Články sú aktualizované a upravované publikačným systémom IPSA2002.