Apothéka.sk
Spravodajstvo z EÚTlačové správy Bolesť Cestovanie Editorial Informačné technológie ComorraPharm sro. Liečivé rastliny - Fytoterapia Medicínska história Medicínska technika Novinky Očkovanie Odborník radí Predstavujeme Vám… Prevencia Psychológia, neurológia Rodinný lekár Rozhovory Trendy v Európe Ústna hygiena Veterinárna sekcia Vitamíny, minerály a potravinové doplnky Vývoj & trendy vo farmácii Vývoj v medicíne Zákony, poisťovne Zdravá krása Zdravá racionálna výživa Zdravotnícka legislatíva Zdravý pohyb Zdravý životný štýl Životné prostredie

Informácie o produktoch Kompilácia, rešeršná práca Pôvodný článok PR článok - platená inzercia Preklad Vyhlásenia, Informácie, Výzvy

2011 / 4, 3, 2, 1
2010 / 4, 3, 2
2009 / 4, 3, 2, 1
2008 / 4, 3, 2, 1
2007 / 4, 2
2006 / 3, 1
2005 / 4, 3, 2, 1
2004 / 4, 3, 2, 1
2003 / 4, 3, 2, 1
2002 / 4, 3, 2, 1
2001 / 4, 3, 2, 1
2000 / 4, 3
Informačné technológie


Bible šéfkuchaře - Ovoce a zelenina
43,18 EUR
(1 300,84 SKK)

Ošetrovateľské techniky
15,39 EUR
(463,64 SKK)
Pavel Váňa
Léčení zvířat podle bylináře Pavla
7,31 EUR
(220,22 SKK)
Prepočítané konverzným kurzom 30,1260 SK = 1 EUR
Práve čítate číslo 2011/4 - Rozhovory - Pôvodný článok
utorok, 23. Júl 2017 | dátum ostatnej aktualizácie: 10. Marec 2012 10:10

Gábor Szendi: Antidepresíva celkom jasne stupňujú počet samovrážd
Norbert Répás, ComorraPharm sro. - Komárno - 29.12.2011

1. časť dvojdielneho rozhovoru / Gábor Szendi študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Eötvösa Lóránda v Budapešti matematiku a programovanie. Diplom získal v roku 1976. Po pôžitkoch programovania bažil len s primeraným odstupom a popri tom sa venoval knihárskej dielni. Neskôr sa obrátil chrbtom k pôvodnej profesii. Bol zamestnancom Univerzitného divadla v Budapešti a potom dramaturgom Asociácie štúdia MAFILM. Na Katedre psychológie Filozofickej fakulty ELTE promoval v roku 1993 ako psychológ. Maďarská psychiatrická spoločnosť ho v roku 2007 zažalovala v občianskoprávnom spore.

Rozhovor s Gáborom Szendim
Začiatkom 70.-tych rokov ste boli poslucháčom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Eötvösa Lóránda (ELTE) v Budapešti. Študovali ste matematiku a programovanie. Vaši mentori István Csató, Ákos Fóti, Frigyes Hack, János Kőhegyi a László Varga práve v tom období publikovali rad zaradom svoje vysokoškolské skriptá. Ako ste prežívali toto obdobie, ako si spomínate na túto dobu rozkvetu?

Musím sa úprimne priznať, že matematikou som nebol nadchnutý. Látku som sa vždy naučil tak, aby som pri odpovedi alebo na skúške vzbudil čo najdokonalejší dojem zdanlivého intelektu. Tento výkon bol pre mňa dostatočným zadosťučinením. Bral som to ako trojročný tréning pamäte. Vďaka tomuto výkladu som sa dopracoval k samopoznaniu, že budem spisovateľom a slúžilo mi to ako žriedlo začiatočného impulzu. Vyhral som univerzitou vyhlásenú súťaž v písaní sci-fi noviel. Bol to skvelý zážitok. Odvtedy obľubujem anonymne vypísané súbehy, lebo je zaručené, že bude odmenený váš výkon.

Veľmi dobre sa pamätám na osemdesiate roky môjho bratislavského štúdia, keď som sa musel kvôli kódovaniu a spusteniu programu na počítači PDP11 prihlásiť na zoznam pre strojový čas. Ako sa Vám darilo v sedemdesiatych rokoch na ELTE? Dostali ste sa okrem teórie aj ku kódovaniu a k získaniu praktických zručností?

Začervenane sa musím priznať, že aj keď bol strojový čas k dispozícii, nevyužil som ho. V tom čase som bojoval za vlastnú intelektuálnu revolúciu. Prvý aj posledný program som potreboval k diplomovej práci. Pravdepodobne by sa mi v tom čase zišla väčšia skúsenosť vo vývoji programov, pretože som mal nevyriešený problém s pretekaním pri delení, čo malo za následok výpadok programu. Deň pred štátnicami som husárskym riešením jednoducho preskočil delenie a program zbehol v poriadku.

Univerzitný diplom ste získali v roku 1976. FORTRAN a dialekty jazyka ALGOL boli už v tom čase zabehané, ale Pascal, PL-11, COMAL, Modula a C len práve začali rozprestierať svoje krídla. Ktorý z uvedených jazykov ste používali intenzívnejšie?

Osvojil som si FORTRAN, ALGOL, COBOL, a v tom poslednom som kódoval tri roky pre ministerský katastrálny úrad. Podvedome som vždy cítil, že programovanie je zaujímavou zábavou. Potajomky som bažil po pôžitkoch, ale len s primeraným odstupom, aby som sa príliš neviazal k jednému pracovisku. Je strašné čo i len pomyslieť na tento stav. Bolo to obdobie môjho života, kedy som tvoril vo viazanom pracovnom čase. Sloboda je u mňa na prvom mieste. Už ako psychológ som sa pokúšal osvojiť si jazyk C, no nemal som dosť času a využitie takto získaných vedomostí bolo v nedohľadne. A teraz sa to zopakovalo aj s PHP. Naučiť sa jazyk, v ktorom raz za tri roky napíšem dva riadky? Nie je to hospodárne, veď nestíham ani dennú tlač.

Zámerne som spomenul jazyk C. Jeho tvorcom bol Dennis Ritchie, geniálny odborník výskumného strediska AT&T Bell Labs. Významnou mierou sa pričinil o implementáciu operačného systému UNIX, bol riaditeľom oddelenia výskumu systémového softvéru v spoločnosti Lucent Technologies. Zomrel 12.-ho októbra 2011. Správa o jeho smrti nevyvolala žiadne mediálne zemetrasenie ako to bolo v prípade úmrtia Steva Jobsa o týždeň skôr. Podľa Vás prečo?

Verejnosť si nepamätá mená tvorcov programátorských jazykov. Tie vníma ako duchovný majetok všetkých. Steve Jobs nebol obyčajným človekom, on sa stal korporátnou značkou a legendou.

Prečo má softvér takú vysokú spoločenskú prestíž? Tom DeMarco významný inžinier a manažér softvérových projektov venoval tejto otázke celú knihu. Bohužiaľ bez hmatateľnej odpovede. Preto sa pýtam aj Vás, prečo ho zdvihla naša civilizovaná spoločnosť až na piedestál?

V uplynulých desaťročiach sme sa premenili na softvérovú civilizáciu. Prakticky nevieme vymenovať oblasť života, ktorá zostala nedotknutá. Na toto obdobie bude ľudstvo spomínať ako na druhú priemyselnú revolúciu. Softvér ako superštruktúra zapríčinil revolučné pochody aj v spoločenských vedách. Dnešný človek rozmýšľa inak ako pred päťdesiatimi rokmi. Sofistikovaný útok na obranné-, energetické-, telekomunikačné systémy môže paralyzovať štát ničivejším spôsobom ako atómová bomba. Softvér môžeme porovnať s parou a elektrinou doby, keď svitala priemyselná revolúcia.

Prečo ste sa obrátili chrbtom k pôvodnej profesii? Reklamné služby pre Univerzitné divadlo alebo Asociácia štúdia MAFILM lepšie uspokojovali Vaše kreatívne nároky?

Už som nato narážal, že matematika ma nevzrušovala a mimochodom zaujímavé programovanie som vždy vnímal len ako bokovku alebo ako záľubu. S Univerzitným divadlom som sa zblížil za éry programátorského povolania tak, že som zo zamestnania často potajomky utiekol na seminár kinematografickej estetiky Filozofickej fakulty ELTE. Zaujímal som sa aj o filmovú teóriu a napísal som štúdiu o vzájomnom vplyve dokumentaristiky a filmov o fikciách. Tam už o mne vedeli, že sa chcem zbaviť programovania, tak mi ponúkli a zároveň aj odporúčali voľné miesto propagandistu Univerzitného divadla. Bol to pre mňa záchranný pás. Prijal som teda tento job ako výzvu, ale pre mňa veľmi typickým spôsobom. Vedel som, že to bude len prechodný jav v mojom živote. Popri zamestnaní som študoval na trojročnej scenáristickej škole MAFILM.

Definitívne ste spálili mosty k matematike a k výpočtovej technike?

K matematike áno. V časoch, keď som pracoval ako výskumník, som postrádal vedomosti zo štatistického softvérového balíka SPSS, ale nemal som dosť duševnej odvahy na ponorenie sa do hlbín tejto vedy. V roku 1996 som obnovil kontakt s výpočtovou technikou ako výskumný pracovník. Inštitút, kde som pracoval, začal koketovať s myšlienkou vytvorenia vlastnej webovej stránky. Nemal som ani tušenie o HTML a o Javascripte, ale bavilo ma to, tak som si ich osvojil. Táto záľuba sa mi tak zapáčila, že som napísal list internetovému magazínu Internet Kalauz, v ktorom som im ponúkol svoje publikačné kapacity v oblasti webových tém. Nebol som zrejme žiadnym fundovaným odborníkom, no po naštudovaní materiálov som o nich bol schopný rozprávať veľmi odľahčeným spôsobom. Poriadne to rozkývalo môj webový vývoj. Vďaka tomu som neskôr vytvoril vlastnú domovskú stránku, na ktorej za minulý mesiac evidujem vyše 200.000 návštev. Je to ročne 2,5mio. návštev a vyše 1mio. unikátnych hostí.

Čítajúc Váš životopis, knihy a blog mám taký dojem, že ste polyhistor. Vyskúšali ste toho dosť vrátene knihárskej dielne.

Celkom lichotivý titul. Nie z pokrytectva, ale kvôli spresneniu, by som to formuloval tak, že na báze inteligencie ste schopný realizovať prakticky hocičo. Som zvedavý typ, disciplinárne hranice pre mňa nie sú prekážkou. Ďalšou mojou vlastnosťou je, že sa mi témy rýchlo zunujú. Po zamapovaní, spoznaní a napísaní mienky o niečom ma veci nadchnú už len vtedy, keď v danej téme uzrú svetlo sveta nové poznatky, alebo sa k otázke dokážem postaviť novou koncepciou. Mimochodom viazanie kníh veľmi milujem, osvojil som si ho absolútne autodidaktickým spôsobom a vykonával formou podzemného podnikania, lebo v starom režime bolo obtiažne získať povolenie bez papierov. Nefungoval som len ako viazač kníh, ale aj ako ilegálne vydavateľstvo kníh formátu faksimíl, zameraných na psychologickú tematiku.

Na Katedre psychológie Filozofickej fakulty ELTE ste v roku 1993 promovali ako psychológ. Prečo ste sa ponorili do nového štúdia, čo Vás motivovalo?

Akokoľvek som miloval knihársku dielňu, mal som pocit, že mi upútava len zlomok mozgových závitov. Podobalo sa to k programovaniu: vykonávať len jednu vec bolo ubíjajúce. Bolo by fajn, keby som sa jeden deň v týždni mohol venovať kníhviazačstvu, ale dnes by som to už asi nevedel tak jednoducho vtesnať do života. Psychológiu som si v konečnom dôsledku zvolil preto, lebo obhliadnuc sa za mojím životom som si všimol, že ma vždy zaujímali pohľady na ľudí, venoval som sa tomu ako spisovateľ a aj ako dramaturg. Nádejal som sa, že pomocou psychológie dokážem pomôcť iným, čo sa mi aj podarilo. Dodnes si myslím, že to bolo mojím najlepším životným rozhodnutím, otvorili sa mi nové perspektívy a mohutné oblasti.

Maďarská psychiatrická spoločnosť Vás v roku 2007 zažalovala v občianskoprávnom spore. Objasnili by ste výstižnejšie dôvody?

V roku 2004 som napísal štúdiu o účinkoch antidepresív, ktorú odborné časopisy odmietli publikovať. Vzhľadom na tento fakt som sa rozhodol, že štúdia vyjde formou eseje v Mozgó Világ (kultúrno-spoločenský mesačník, pozn. autora) pod názvom „Priemysel depresie”. Vznikol z toho obrovský škandál a získal som celoživotného nepriateľa v osobe jedného psychiatra, ktorý bol zhodou okolností v odbornom časopise lektorom menovanej štúdie. V lektorskej správe postrádal citácie jeho štúdií. Aby som mu vyhovel, prečítal som si tie necitované štúdie. Musím povedať, že svojou úrovňou neboli hodné ani kritiky a samozrejme som aj tento názor zverejnil v spomínanej eseji cez Mozgó Világ, ktorý získal veľkú publicitu. Ledva sa utíšil škandál a pomocou Bélu Budaiho mi vyšla odborná kniha pod titulom „Antidepresívum a placebo”. Vzhľadom na nulové reakcie som v roku 2005 s rozumiteľným výkladom spracoval tematiku aj pre laickú verejnosť, vyšla mi ďalšia kniha pod titulom „Priemysel depresie”. V tom čase už farmaceutický priemysel pracoval na plné obrátky, aby dokázal, že antidepresíva nestupňujú počet samovrážd a menovaný psychiater sa tiež usilovne angažoval v danej veci. Napísal som ďalšiu štúdiu, ktorú som potom poslal do odborného časopisu Lege Artis Medicinae. Štúdiu odmietli zverejniť, aby predišli sporu so psychiatrickou obcou. Ďalšou esejou „ Partia, hatlanina, SSRI ”, ktorá znova vyšla v Mozgó Világ som len reagoval na udalosti. Konečne som sa dočkal reakcií od psychiatrov, rozhodli sa, že ma definitívne umlčia. Paralelne s tým ma vyhodili zo zamestnania. Rýpadlo psychiatrie začalo pracovať a celý spor sa premenil na boj Dávida s Goliášom.

Ako dopadol občianskoprávny spor?

Maďarská psychiatrická spoločnosť na treťom pojednávaní stiahla svoj nárok na náhradu škody vo výške 30mio. ft. (100.000,-EUR, pozn. autora), sama priznala že je to gól do vlastnej bránky a argumenty neobstoja. Tá suma v tom čase zodpovedala môjmu 15-ročnému platu. Spor ukončilo moje vyhlásenie, ktoré, keď sa nemýlim, znelo nasledovne: „Ak som esejou urazil žalobcu, ospravedlňujem sa mu, nebolo to cieľom. Avšak trvám na všetkých v eseji zverejnených vedeckých tvrdeniach.” Psychiatria sa snažila vykuť z vyhlásenia úspech, hoci to bolo pre nich obrovskou hanbou, Dávid trafil do čela Goliášovi. Cieľom eseje nebolo posmievať sa psychiatrii, ale dokázať vedecké tvrdenie o tom, že antidepresíva celkom jasne stupňujú počet samovrážd. Občianskoprávnym sporom to nie je možné zaprieť, skôr to budilo pozornosť verejnosti.


Pán Szendi, ďakujem za rozhovor!

2. časť rozhovoru >>


Fotoalbum na facebook-u
Gramatické a štylistické úpravy:
Mgr. Tamara Podmanická, Lekáreň pri Váhu v Komárne

Rozhovor sprostredkovala:
Nóra Janković

Dátum a miesto rozhovoru:
15.12.2011, Budapešť, Maďarsko

Autorizácia rozhovoru:
Maďarský prepis rozhovoru bol autorizovaný dňa 19.12.2011, Gábor Szendi v maďarskom prepise nič nezmenil. K slovenskému prekladu autorizáciu nepožadoval.

Foto:
Csaba Dömötör, Nők Lapja Psziché (2011 jeseň)



Čítajte ďalej...
PREHĽAD ČÍSLA
   
 

Videosprávy Vám prináša SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., partner APOTHEKA.SK

LIEKOVÁ PORADŇA
viac príspevkov »
Správy Vám prináša euractiv.sk, partner APOTHEKA.SK


ODPORÚČAME
Prepočítané konverzným kurzom
1 EUR = 30,1260 SK
VIAC TOVAROV »   


Copyright © 1996-2017 ComorraPharm s.r.o.
© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.
Články sú aktualizované a upravované publikačným systémom IPSA2002.