Je to v podstate kultúrno-spoločenská evolúcia. Človek sa snaží vytvoriť obývateľnejší svet, pričom sa mu ohromné množstvo vecí vymyká spod kontroly.

Ako keby sa našej civilizácie zmocnila úzkosť, depresia, stres a sebalikvidácia. V štátoch EÚ pripadá na 100.000 obyvateľov vyše 20 samovrážd. Vo France Telekom si za 18 mesiacov (v období od februára 2008 do septembra 2009) siahlo na život 24 zamestnancov. Aké rady dávate Vy vašim pacientom trpiacim na spomínané príznaky, aké sú príčiny týchto chorôb?

Ako som to vo svojej knihe „Nešťastie a evolúcia” odvodil, riziko depresie našej doby je úzko späté s vysokou hladinou zápalu v organizme západného človeka. Dôvodom sú najmä stravovacie zvyky postavené na báze rafinovaných uhľohydrátov. Pravdepodobným druhým problémom je neúspešná socializácia človeka. Úzkosť a zúfalosť neovládnu človeka vtedy, keď má obmedzenú slobodu a blaženosť, pretože s takýmto mankom sa ľudia vysporiadajú oveľa ľahšie ako so svetom plným slobody a blahobytu. Keď človek cíti závan slobody, uvedomí si aj to, že v princípe by mohol byť aj šťastnejší, ale nemá k tomu dosť schopnosti, zručnosti a múdrosti. Takéto spoznanie vplýva na dušu oveľa frustrujúcejšie ako od začiatku beznádejná situácia. Samovražda je ťažko vysvetliteľným sociologickým javom, model v ňom hrá veľkú úlohu. Ak sa v jednej firme riešia úzkostlivé životné situácie samovraždou, potom sa to šíri ako nákaza aj na ďalších ľudí, boriacich sa podobnými problémami. Durkheim napísal vo svojej známej knihe (Samovražda (1897), pozn. autora) prípad samovraždy, keď sa v jednom penzióne obesil človek na hák. O niekoľko dní nasledoval ďalší a potom tretí. Hák vytrhli zo steny a séria sa skončila.

Podľa Vás niektoré v psychiatrii skloňované choroby nie sú ani chorobami. Napríklad úzkostná porucha nie je ničím iným ako jednoduchý úľak alebo strach. Kľúč liečby tkvie naozaj len v tom, že odstránime vyvolávajúce činitele?

Psychiatria počas jej 200-ročnej histórie tŕpla, či ju uznajú za vedu. Zadovážila si k tomu všetky potrebné rekvizity- odborné časopisy, lieky a diagnózy, ale bohužiaľ nemá to nič spoločného s realitou. Ak vedecká disciplína operuje pojmami, ktoré sa nevzťahujú na konkrétne, existujúce entity, potom tá disciplína nezodpovedá vedeckým kritériám. Preto napríklad nepovažujeme astrológiu za vedu, a preto ani psychiatria nemôže byť vedou. Stav strachu nazvať úzkostnou poruchou je len nič nehovoriaca hra so slovíčkami. Strach z časti pramení z naučeného sa správania a z časti zo schém myslenia, ktoré skreslene odzrkadľujú skutočnosť. Psychoterapia má zamierené na mechanizmy, ktoré vytvárajú strach, t.j. lieči korene vecí.

Čo v prípade, keď hrôzu vyvolávajú zhora prostredníctvom mechanizmov peňazí a korporácií, ktoré vyplývajú z paradigmy strachu a zákonodarstva vysluhujúcej politickej elity. Ako by sme mali na to reagovať? Čo s tým?

Všetko je len o tom, ako dokáže manipulačný mechanizmus determinovať vnímanie okolitého sveta. Ak ste autonómny, dokážete si vypracovať vlastné odpovede proti systému. Proti Hitlerovi spáchali najmenej 40 atentátov. Je to dôkazom toho, že aj v krajne totalitárnom režime sa našli ľudia, ktorí si zachovali svoju autonómiu, hodnoty a vlastný činný potenciál.

Ste zásadne proti liekom?

Som proti neúčinným liekom a proti takým, ktoré v sebe nosia väčšie riziko ako výhody. Neúčinné sú napríklad antidepresíva a lieky znižujúce hladinu cholesterolu. Užívanie produktov obsahujúcich paracetamol zase znamená neúmerne veľké riziko.

Nerovnováha duše a citov pôsobí aj na naše telo. Na aké príznaky by sme si mali dávať pozor?

Úzkosť má tisíc tvárí, ťažko ich vymenovať. Úzkosť dokonale imituje symptómy telesných chorôb. Nie je na škodu vylúčiť najprv organické príčiny. Po ich vylúčení si môžeme byť istí, že chorobu zapríčinila úzkosť. Niektorí ľudia nie sú schopní rozpoznať stav úzkosti ako zážitok duše, namiesto toho reaguje len ich telo.

Lekárnici dostávajú porovnateľne kvalitné univerzitné vzdelanie ako lekári. Osvoja si racionálne používanie liekov, dostávajú podrobné školenia v oblasti farmakologických a klinických poznatkov. Disponujú so všetkými potrebnými znalosťami, aby pacientovi vydali lieky na základe lekárom predpísanej účinnej látky. Čo si myslíte o generickej substitúcii?

Lekárnici nie náhodou nie sú lekári. Lekárom nad rámec svojich štúdií pomáha aj praktická skúsenosť. Problémom generík je to, že dôkazová povinnosť sa vzťahuje len na biologickú totožnosť a nevykonávajú sa u nich dvojito zaslepené, placebom kontrolované klinické štúdie. Ak je rozdiel vo vstrebávaní, metabolizme alebo z iných príčin účinkujú inak ako originál, potom tu máme problém.

Regulačné opatrenia nového vedenia zdravotníctva v Maďarsku vyvolali vlnu rozhorčenia v radoch majiteľov sietí lekární. Nový zákon sprísňuje podmienky otvárania nových lekární, napríklad podľa počtu obyvateľov v určitom regióne alebo podľa ich vzdialenosti. Okrem toho by od roku 2014 mal vlastniť 51%-ný podiel lekárne tam pracujúci farmaceut. Vlastníctvo by sa výlučne vzťahovalo len na jednu lekáreň. Nevynorili sa žiadne obavy?

Psychológ musí byť psychológom každého, a preto by si si mal držať odstup od politiky. To čo teraz poviem platí pre všetky vlády: „Trh reguluje sám seba, štát by mal zasahovať len v krajných prípadoch. Štát je slonom v porceláne, niet dokonalejšieho regulátora ako je trh.”

Podľa nového Zákona o lieku sa na Slovensku budú dávať zľavy na lieky viazané na lekársky predpis. Expanzia lekárnických reťazcov tým dostala zelenú. Vláda od zákona očakáva obrovské úspory. Ste zástancom takejto odvážnej liberalizácie slobodného povolania?

Áno. Malé lekárne sa zrejme dostanú do cenovej nevýhody, ale prežiť môžu inou pridanou hodnotou pre pacienta a podľa mňa zostanú aj naďalej v hre s veľkými hráčmi.

Ivan Illich, uznávaný rakúsky historik, filozof a teológ vo svojej knihe "Medical Nemesis" demonštroval, že za ústup starých chorôb nemožno pripísať zásluhu lekárom alebo liekom, ale nárastu nových epidémií. Čítali ste jeho spomínané dielo?

Knihu som držal v ruke ešte ako začiatočník, ale som ju neprečítal. Ťažko spraviť súvahu. Skôr by som vytýkal slabú štátnu reguláciu liekov, registrácia je smiešna, ústavy pre kontrolu a reguláciu liečiv sú vypchané ľuďmi z farmaceutického priemyslu. Odborné časopisy žijú z reklamy liekov a potom často privrú oči nad prívalom falzifikovaných štúdií. Farmaceutický priemysel priamo zasahuje to tvorby medicínskej teórie a rozhoduje o výučbe lekárov a lekárnikov. To nás priviedlo do stavu, že farmaceutický priemysel nám prerástol cez hlavu a predáva nebezpečné lieky na neexistujúce choroby.

Je Alzheimerova choroba dôsledkom západnej civilizácie?

Pri každej chorobe by bolo na mieste preskúmať ich prvý zadokumentovaný výskyt. Ja som to spravil vo svojich knihách. Keď sa v medicínskej histórii objavila choroba, ktorá už bola tak častá, že ju bystrí lekári rozoznali ako novú diagnostickú entitu, hovoríme o zadokumentovanom výskyte novej choroby. Alzheimer bol prvýkrát popísaný v roku 1906. Dnes už vieme, že to, čo považujeme za príčiny (ukladanie beta-amyloidu v mozgu, zhluky bielkoviny zvanej tau), sú len symptómy. Skutočnou príčinou choroby je inzulínová rezistencia a pod jej vplyvom umierajúce pamäťové neoróny v hipokampe. Od roku 2005 sa zaužívalo jej pomenovanie aj ako diabetes 3.-ho typu. Táto choroba vzniká jednoznačne dôsledkom stravovania na báze rafinovaných uhľovodíkov.

Povedali by ste pár stručných viet o nových postupoch v liečbe Alzheimerovej choroby?

Prvoradým cieľom pri liečbe Alzheimerovej choroby, bez ohľadu na jej štádium, je zastavenie zápalov, inzulínovej rezistencie a zabezpečenie alternatívneho zásobovania mozgu potrebnou výživou. Najúspešnejšie to docielime tzv. ketogénnou stravou, ktorá sa skladá zo štyroch jednotiek tuku a z jednej jednotky bielkoviny. V praxi by som odporúčal prísnejšiu ale znesiteľnejšiu paleo stravu.

Prečo nie sú známe civilizačné choroby u pravekých ľuďí? Súvisí to so stravovaním?

Civilizačné choroby skoro vo výlučnej miere súvisia so stravovaním a boli zriedkavé ešte aj v 19.-om storočí. Príčinou problémov je konzumácia rafinovaných uhľovodíkov (obilniny, zemiaky, ryža, kukurica, cukroviny, fruktóza) a v evolučnom slova zmysle cudzie bielkoviny (glutein, lektin, mlieko a mliečne výrobky).

Od roku 2009 sa intenzívne zaoberáte s tzv. paleolitickou stravou. Čo ju charakterizuje?

Vylúčením konzumácie škodlivých potravín ako sú obilniny, rýchlo vstrebateľné uhľovodíky, mlieko, mliečne výrobky, strukoviny a rastlinné tuky vyvolávajúce zápaly, sa dopracujeme ku paleolitickej strave. Prispôsobili sme sa tomu, čím sa človek za ostatných pár stotisíc rokov kmeňového vývoja živil. Výnos poľnohospodárstva je škodlivý.

Vo svojom blogu píšete, že poznáme typy osobností, ktoré vyplývajúc zo skúseností z detstva, sú náchylnejšie k nevere. Rozvinuli by ste túto myšlienku?

Asi polovica ľudstva sa v detskom veku stáva väzobne neistým. Títo ľudia majú vyšší sklon k nevere alebo k opusteniu partnera. Rast rozvodov a rast počtu narodených detí vo voľnejších manželstvách naznačujú, že problém permanentne rastie. Z pohľadu jedinca je to len prispôsobujúcou sa odpoveďou, avšak z dlhodobého hľadiska to ohrozuje inštitút a stabilitu manželstva, pre ďalšie generácie vytvára neverníkov.

V jednom rozhovore ste tvrdili, že sme neboli stvorení na monogamiu. Tak potom na čo?

86% spoločností je polygamných. Človek žije v sérii monogamných vzťahov, tj. jeho vzťahy sa zrodia a rozpadávajú. Monogamiu v európskych dejinách vytvorili a potom determinovali veľmi svojské zmeny vlastníckych vzťahov, ktoré jedinca obmedzovali v slobodnej voľbe partnera. Samozrejme my sme už socializovaní a vyvoláva to nové právne a hospodárske otázky vývoja našej spoločnosti. Najväčšie straty v týchto procesoch utrpí práve starnúca žena.

Ktoré sú základné problémy monogamie?

V evolučnom poňatí polygamia praje ženám, lebo len bohatý muž si môže dovoliť viac manželiek, a ten lepšie ručí za bezpečnú výchovu detí.

Je to pravda, že vizuálne pudy hrajú u mužov väčšiu rolu pri výbere partnerky rovnako ako v sexuálnom živote?

Áno, muži sú náchylnejší k nerozvážnym sexuálnym dobrodružstvám. V evolučnom poňatí tým len môžu získať. Dnes to už však neplatí.

John Taylor Gatto bol trikrát vyhlásený za učiteľa roka mesta New York a takisto za učiteľa roka štátu New York. Vo svojej ďakovnej reči 31.-ho januára 1990 skoncipoval niekoľko obáv ohľadne školstva, ktoré sú okrem USA rovnako charakteristické aj pre Slovensko a Maďarsko. Nachádzame sa v dobe, v ktorej školstvo prežíva hlbokú krízu. Školy sa stali odbytnými miestami hospodárstva drogových sietí.

Je to veľmi zložitá otázka. Spoločenská evolúcia prebieha rušne a meniace sa školstvo sa usiluje dobre (zle) odpovedať na stále sa meniace požiadavky doby. To, ako sa dokáže vysporiadať naša spoločnosť s narkotikami, je kriminologický problém. Škodným výrastkom je práve to, že díleri napádajú najzraniteľnejšiu vekovú skupinu. Tento problém ale nepramení v školstve.

Kríza našich škôl podľa J. T. Gatta odzrkadľuje oveľa väčšiu spoločenskú krízu. Bezpríkladné je vylúčenie starej a mladej generácie zo sveta toho druhého, a tak navzájom nekomunikujú. Ak nedochádza ku každodenným interakciám medzi sebou navzájom, potom sa komunita bude vznášať medzi minulosťou a budúcnosťou len v neustálej súčasnosti. Dokedy je možné tolerovať takéto carpe diem?

Považujem to za bitie na poplach a za polarizovanú formuláciu. Odcudzenie sa generácií nezapríčinilo školstvo, nanajvýš mu postavilo zrkadlo. Rýchla inflácia vedomostí a urýchlenie spoločenských procesov je to, čo ich odďaľuje od seba. To, čo včera platilo a bolo prijateľnou konvenciou alebo etickou normou, zajtra už nemusí platiť, stane sa zastaraným a starosvetským.

Pán Gatto tiež povedal, že náš súčasný školský systém bol vybudovaný celkom vyvrátene, učí deti poslúchať príkazy a robiť, čo sa im povie. Z poslušných študentov sa stávajú poslušní zamestnanci, ktorí sú ochotní pracovať pre bohatých, alebo sa z nich stávajú vojaci, ktorí sú ochotní obetovať svoje životy, aby chránili majetok bohatých. Škola takto degraduje každodenné skúsenosti, spoločenského ducha, múdrosť, statočnosť, striedmosť a spravodlivosť do nezrozumiteľnej a nekonečnej abstrakcie. Veríte Vy Gattovej teórii sprisahania?

Neverím. Znova opakujem, že človek neustále hľadá tie správne, prispôsobujúce sa odpovede na vyvíjajúcu sa a meniacu sa spoločnosť. Súčasťou toho sú experimenty a úpravy. Najdôležitejším výchovným miestom dieťaťa je rodina, škola ju nemôže suplovať a ani nemôže prebrať hlavné socializačné úlohy na vlastné plecia. Nie je dobré idealizovať minulosť, tak ako to znie z Gattovho poňatia.

Na čo ste vo svojej podnikateľskej kariére za posledné roky obzvlášť hrdý?

Som schopný vykonania včasných zmien, vždy sa dokážem znova rozbehnúť a začať od nuly.

Používate opätovne použiteľné nákupné tašky?

Filozofia recyklácie sa u mňa stelesňuje v tom, že si so sebou nosím reklamnú tašku a nekupujem novú.

Obnoviteľné zdroje energie sú dobré pre našu planétu a sú prospešné aj z pohľadu dopadov. Čo si o tom myslíte?

Samozrejme.

Pán Szendi, ďakujem za rozhovor!

Fotoalbum na facebook-u

Gramatické a štylistické úpravy:
Mgr. Tamara Podmanická, Lekáreň pri Váhu v Komárne

Rozhovor sprostredkovala:
Nóra Janković

Dátum a miesto rozhovoru:
15.12.2011, Budapešť, Maďarsko

Autorizácia rozhovoru:
Maďarský prepis rozhovoru bol autorizovaný dňa 19.12.2011, Gábor Szendi v maďarskom prepise nič nezmenil. K slovenskému prekladu autorizáciu nepožadoval.