Apothéka.sk
Spravodajstvo z EÚTlačové správy Bolesť Cestovanie Editorial Informačné technológie ComorraPharm sro. Liečivé rastliny - Fytoterapia Medicínska história Medicínska technika Novinky Očkovanie Odborník radí Predstavujeme Vám… Prevencia Psychológia, neurológia Rodinný lekár Rozhovory Trendy v Európe Ústna hygiena Veterinárna sekcia Vitamíny, minerály a potravinové doplnky Vývoj & trendy vo farmácii Vývoj v medicíne Zákony, poisťovne Zdravá krása Zdravá racionálna výživa Zdravotnícka legislatíva Zdravý pohyb Zdravý životný štýl Životné prostredie

Informácie o produktoch Kompilácia, rešeršná práca Pôvodný článok PR článok - platená inzercia Preklad Vyhlásenia, Informácie, Výzvy

2011 / 4, 3, 2, 1
2010 / 4, 3, 2
2009 / 4, 3, 2, 1
2008 / 4, 3, 2, 1
2007 / 4, 2
2006 / 3, 1
2005 / 4, 3, 2, 1
2004 / 4, 3, 2, 1
2003 / 4, 3, 2, 1
2002 / 4, 3, 2, 1
2001 / 4, 3, 2, 1
2000 / 4, 3
Informačné technológie

Spravodajstvo z EÚ

COP21: Krajiny OSN sa po predĺžení rokovaní dohodli
EurActiv.sk | 14.12.2015 10:28:25 | Životné prostredie

Viaceré ustanovenia novej klimatickej zmluvy ostávajú otvorené interpretáciám.

Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius po 13 dňoch intenzívnych vyjednávaní v sobotu večer oznámil, že 195 národov sveta zhodne odsúhlasilo novú, "historickú" klimatickú dohodu, ktorá v 2020 nahradí Kjótsky protokol.

Prezident Francois Hollande v závere vyhlásil, že Paríž bol v priebehu storočí svedkom mnohých revolúcií ale klimatická revolúcia bola doposiaľ „tá najkrajšia“.

Aktivisti však upozorňujú, že nová zmluva je len „slabým odvarom“. Viaceré dôležité ustanovenia totiž nie sú právne záväzné.

(Ne)ambiciózny cieľ

Potom, čo sa Spojené štáty americké pridali ku koalícií „vysokých ambícií,“ ktorú viedla Európska únia, sa delegáti dohodli udržať otepľovanie planéty „výrazne“ pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou érou. Krajiny sa však budú „snažiť“ obmedziť otepľovanie až o 1,5 °C.

Najmä malé ostrovné krajiny, ktoré sú bytostne ohrozené stúpajúcou hladinou oceánov volali po čo najambicióznejšom cieli. „Je to najlepší výsledok, v aký sme mohli dúfať, a to nielen pre najmenej rozvinuté krajine, ale pre všetkých občanov sveta,“ povedal predseda skupiny 48 najmenej rozvinutých krajín Giza Gaspar Martins po dvojtýždňových negociáciách.

Na rozdiel od predchádzajúcej klimatickej zmluvy majú povinnosť znižovať svoje emisie aj rozvíjajúce sa krajiny a nie iba tie najbohatšie, ktoré sú najviac zodpovedné za otepľovanie planéty. Celosvetové emisie skleníkových plynov majú vyvrcholiť „čo najskôr“ tak, aby v druhej polovici storočia krajiny vypúšťali len toľko emisií, koľko bude schopná príroda spotrebovať. Nastať má akási klimatická neutralita.

Zmluva však nestanovuje konkrétne dátumy a ani percentá, o ktoré majú krajiny znižovať svoje emisie, nehovorí sa v nej ani o odklone od fosílnych palív, hoci slovenský minister životného prostredia naznačil, že ciele nemožno dosiahnuť práve bez obmedzenia ich využívania. V záverečnom texte sa nespomína ani dekarbonizácia a ani trh s emisiami uhlíka.

Povinné záväzky, nepovinné plnenie

Organizácia Climate Action Tracker upozornila, že záväzky, ktoré krajiny na rokovaniach predložili nestačia na dosiahnutie cieľu, ktorý má zabrániť „nezvrátiteľným“ zmenám klímy.

Krajiny však musia svoje záväzky každých 5 rokov povinne prehodnocovať, pričom nové ciele nemôžu byť menej ambiciózne ako tie predchádzajúce. Národy sa navyše dohodli, že sa v roku 2018 opäť zídu, aby prehodnotili „spoločné úsilie“.

Samotné plnenie jednotlivých záväzkov však už povinné nie je. Systém kontroly plnenia záväzkov nemá krajiny „obťažovať“ a „trestať“.  Zmluva neobsahuje žiadne sankcie v prípade, že národy svoje záväzky plniť nebudú.

Možno budú aj financie

Najchudobnejším krajinám budú do roku 2025 k dispozícii financie vo výške 100 miliárd dolárov ročne. Možno. Povinné financovanie zo strany rozvinutých krajín bolo na poslednú chvíľu vyňaté z právne záväznej časti zmluvy.

„Toto jednoducho nie je dosť na zabezpečenie istoty a predvídateľnosti finančných prostriedkov na zabezpečenie prispôsobenia sa klimatickým zmenám,“ povedal Tim Gore z Oxfam International.

Priamo v zmluve sa hovorí, že rozvinuté krajiny „majú v úmysle pokračovať" vo financovaní „zmysluplných opatrení“ na zmiernenie dopadov zmeny klímy. Po roku 2025 sľubujú „ďalšie zdroje,“ konkrétne čísla však chýbajú.

„Boli sme vyzvaní, aby sme plnili záväzky ale bez podpory, ktorá by nám pomohla pracovať na našom spravodlivom diely,“ citovala agentúra Reuters juhoafrickú ministerku životného prostredia Ednu Molewa. Dohoda podľa nej „nie je dokonalá,“ ale predstavuje „to najlepšie, čo môžeme v tejto chvíli dostať“.

V zmluve sa napokon nachádza aj článok o stratách a škodách spôsobených extrémnymi klimatickými výkyvmi, ktorým sa najzraniteľnejšie národy nedokážu prispôsobiť. Počas predchádzajúcich rokovaní vo Varšave chudobné národy „odkráčali“ z miestnosti potom, čo bohaté krajiny odmietli niesť zodpovednosť za náhrady spojené napríklad so zvyšujúcou sa hladinou morí či rozširovaním púští.

Článok zmluvy však explicitne nehovorí o kompenzáciách, ktorých sa obávali najmä USA, EÚ a iné bohaté národy.

Čo ďalej

Parížska zmluva nadobudne účinnosť, ak ju ratifikuje aspoň 55 krajín sveta, ktoré predstavujú najmenej 55 % globálnych emisií skleníkových plynov. Ratifikačný proces bude trvať minimálne rok, pričom zmluva nadobudne platnosť po splnení podmienok až 1. Januára 2020, kedy oficiálne nahradí Kjótsky protokol. Slávnostný „podpisovací“ akt sa uskutoční na Deň Zeme 22. apríla 2016 v sídle OSN v New Yorku.

Rozhodnutia o ďalšom postupe sa budú postupne prijímať na nasledujúcich klimatických konferenciách. Ďalšia sa uskutoční v decembri 2016 v marockom Marakeši. Vtedy bude na predsedníckej stoličke Rady EÚ sedieť práve Slovensko.





Čítajte ďalej...
 





Copyright © 1996-2018 ComorraPharm s.r.o.
© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.
Články sú aktualizované a upravované publikačným systémom IPSA2002.