Apothéka.sk
Spravodajstvo z EÚTlačové správy Bolesť Cestovanie Editorial Informačné technológie ComorraPharm sro. Liečivé rastliny - Fytoterapia Medicínska história Medicínska technika Novinky Očkovanie Odborník radí Predstavujeme Vám… Prevencia Psychológia, neurológia Rodinný lekár Rozhovory Trendy v Európe Ústna hygiena Veterinárna sekcia Vitamíny, minerály a potravinové doplnky Vývoj & trendy vo farmácii Vývoj v medicíne Zákony, poisťovne Zdravá krása Zdravá racionálna výživa Zdravotnícka legislatíva Zdravý pohyb Zdravý životný štýl Životné prostredie

Informácie o produktoch Kompilácia, rešeršná práca Pôvodný článok PR článok - platená inzercia Preklad Vyhlásenia, Informácie, Výzvy

2011 / 4, 3, 2, 1
2010 / 4, 3, 2
2009 / 4, 3, 2, 1
2008 / 4, 3, 2, 1
2007 / 4, 2
2006 / 3, 1
2005 / 4, 3, 2, 1
2004 / 4, 3, 2, 1
2003 / 4, 3, 2, 1
2002 / 4, 3, 2, 1
2001 / 4, 3, 2, 1
2000 / 4, 3
Informačné technológie

Spravodajstvo z EÚ

Výzva pre Európu: Plastový odpad
EurActiv.sk | 11.1.2016 13:03:38 | Životné prostredie

Väčšou recykláciou plastového odpadu sa dajú ušetriť nie len zdroje ale aj príroda. Jedným z problémov je aj nízka cena ropy.

Plasty sa stali neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Majú dlhú životnosť, sú ľahké a ich výroba je pomerne lacná.

Európa je po Číne druhým najväčším výrobcom plastových materiálov, pričom najviac ich spotrebuje na výrobu obalov (39,5 %), stavebníctvo (20,1 %), výrobu automobilových súčiastok (8,6 %) či elektronických zariadení.

Údaje asociácie výrobcov plastov Plastic Europe naznačujú, že len niečo viac ako 29 % plastového odpadu ročne v Európe zrecyklujeme. Viac ako 39 % skončí v spaľovniach a až 31 % na skládkach odpadu.

Úrovne recyklácie sa navyše líšia od krajinu ku krajine. V členských štátoch, ktoré zakázali skládkovanie plastových výrobkov je miera recyklácie a energetického zhodnocovania tradične najvyššia.

Napríklad v susednom Rakúsku podľa údajov Plastic Europe opäť využijú alebo zhodnotia až asi 98 % plastového odpadu. Podobné čísla dosahujú v Holandsku, Nemecku či Švédsku. Na Slovensku sa recykluje niečo viac ako 30 % plastových odpadov, v spaľovni skončí 20 % a zvyšok putuje na skládky odpadov.

Nový slovenský zákon o odpadoch, ktorý je účinný od januára tohto roka, zavádza napríklad zákaz skládkovania vytriedených zložiek komunálnych odpadov. Pastové obaly, ktoré skončia vo farebných kontajneroch by tak mali byť opäť využité alebo energeticky zhodnotené.

Zvýšenie opätovného využívania plastov prispieva aj k zníženiu surovinovej závislosti. Až 4-6 percent celkovej svetovej produkcie ropy totiž končí v prevádzkach na výrobu týchto materiálov.

Súčasné nízke ceny ropy však nenapomáhajú zdecimovanému trhu s druhotnými surovinami. Výrobcom sa viac oplatí kúpiť si novú „panenskú“ surovinu než investovať do recyklovaného plastového materiálu, ktorého kvalita nie je 100 % zaručená.  

Plastmi k novej geologickej ére

Po 150 rokoch užívania si „éry plastov“ však začíname vnímať prvé následky. Najzreteľnejšie je znečistenie platovým odpadom v oceánoch. Skupina medzinárodných vedcov koncom roka 2014 odhadla, že v svetových vodách pláva niečo viac ako 5 biliónov ton plastového odpadu.

To predstavuje závažný problém. Nehovoríme tu len o korytnačkách zachytených v držiakoch na pivo či rybách plávajúcich v plastových vrecúškach. Desiatky miliónov ton plastového odpadu sa v mori postupne mení na tzv. plastovú polievku, ktorá sa môže dostať aj do nášho potravinového reťazca.

Nová odpadová legislatíva, ktorú Komisia predstavila začiatkom decembra, by mala únii pomôcť znížiť morský odpad o približne 25 %. To však len za predpokladu, že všetky navrhnuté opatrenia budú aj zavedené do praxe.

Medzinárodný panel vedcov však už začiatkom tohto roka upozornil, že stále väčším využívaním plastov, betónu ale aj iných „technických“ materiálov ľudia prispeli k nástupu novej geologickej epochy nazvanej antropocén. Štúdiu publikoval prestížny magazín Science.

Ďalším spúšťačom epochy sú podľa pracovnej skupiny 37 vedcov aj testy nukleárnych zbraní. Rádioaktívne častice a environmentálne zmeny spôsobené ľudskou činnosťou budú podľa nich jasne viditeľné v sedimentoch hornín aj o niekoľko miliónov rokov a preto si toto obdobie zaslúži samostatnú klasifikáciu. O konečnom osude antropocénu rozhodne Medzinárodná komisia pre stratigrafiu.





Čítajte ďalej...
 





Copyright © 1996-2018 ComorraPharm s.r.o.
© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.
Články sú aktualizované a upravované publikačným systémom IPSA2002.