APOTHÉKA - odborno-informačný štvrťročník pre zákazníkov lekárne

Zákon o liekoch alebo ako peniaze vykastrovali demokraciu a rozum
Doc. Ing. PhDr. Július Ondrej, PhD., člen prezídia Asociácie lekárnikov Slovenska

Akosi nebolo počuť na oboch stranách táry, že sa treba pripraviť na argumentácie, na edukačný lobing, na zlyhanie, na to že zlyhanie môže byť len také veľké alebo malé, aby sa z neho dalo poučiť... Totiž zákon nenavrhli laici a ani ho neprijímali laici. Sú to a budú to vždy len a len odborníci na vysokom kopci peňazí, ktorí okrem iného vedia vyťažiť zo slabosti iných, a preto sú úspešnejší a nedajú sa už odčerviť! Nebezpečenstvo politika je v tom, že je ako stonožka a storúčka súčasne, kope za niekoho a berie od niekoho všetkými končatinami... Dosť často sa to deje vždy a pravidelne. Aj o tom je demokracia a aj o tom sú zákony.

Zdravotníctvo a najmä lieková reforma na Slovensku vôbec nemá ustlané na ružiach a jednoduché, a to najmä preto, že zákon o lieku a zdravotníckych pomôckach akoby tvorila tá najhoršia slovenská macocha, ktorá za „bohatstvo chudoby“ obetovala nielen lekárnikov, ale aj pacientov. Strastiplná cesta zákona v parlamente z pohľadu ontogenézy to jasne potvrdzuje. Macocha jasne preukázala, že v tejto „rozprávke“ vôbec dobro nemá šancu zvíťaziť na zlom... a to (už) ani (najmä) vtedy, keď sa lekárnická legislatíva vrátila od hlavy štátu naspäť zákonodarcom. A od decembra do lekární a k pacientom! Na strane dobra sa získa snáď už len čas na skrátenie agónie a na strane zla budú až neskôr počítať groše zrady zdravého rozumu. A tak december účinnosti zákona zákonov bude ako každý iný, teda bez účinku po ktorom by malo nastať zlepšenie zdravotného stavu aspoň niektorých časti liekového reťazca, v ktorom koncová stanica, kde lekárnik podáva pacientovi LIEK, nemá konca, nemá začiatku. Má len pokračovania vo výpredaji skutočnej demokracie, vo vyplazovaní jazyka slušnosti a samozrejme v ďalšej kastrácii.

Z obojstranného pohľadu spoza táry je to múdrym a slušným ľuďom jasný odkaz práva a spravodlivosti štátu, politikom a vôbec moci. Totiž, ak sa moc oddelí od práva, potom sa štát ako nositeľ moci stáva zlodejom demokracie, úcty, dôvery, slušnosti a štát sa stáva vyberačom výpalného, deviantom, násilníkom. Politici si totiž musia už konečne uvedomiť, že ich základnou a „slepou“ povinnosťou a úlohou je exaktne slúžiť právu a vzoprieť sa vláde nespravodlivosti! Ale oni si „uvedomili“ to, že je výnosnejšie slúžiť moci, kde im natekajú peniaze z ich povolebne vládnucej bohorovnosti. Potreby ľudských hodnôt sa z ich pohľadu zúžili do koridoru patologických potrieb sponzorov, v ktorých sa dá niekoľkokrát zbohatnúť najlepšie správne „nastaveným“ zákonom! No najťažšie ako sa nám už vôbec nezdá je vzoprieť sa sám sebe! Tieto skúsenosti sa kreatívne a až príliš konkrétne transformovali do axiómy poznania, v ktorom najviac bude bolieť pacientov i lekárnikov práve ich pamäť. V ktorej budú pri inventúre vedomia a svedomia dominovať najmä hlúposť, naivita, klamstvo, sľuby, nejednota, zbabelosť, malosť... Ako aj to, že nad odbornosťou a racionalitou už akosi pridlho víťazia vždy a len a len peniaze. Cudzie! Ale tie z našich! A tie bohužiaľ nie sú pre všetkých, hoci ich je dostatok. A tak sa stáva to, že „chudoba“ na Slovensku začína byť dedičná, nevynímajúc politické či podnikateľské kruhy. Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach a hlavne o tom, kto je jeho skutočným tvorcom jasne ukazuje to, že zákonodarcovia stratili vedomie spoluzodpovednosti za zdravú demokraciu a speňažovaním svojej každodennej bohorovnosti až nebezpečne začínajú napĺňať svoj didaktický a výchovný cieľ, naučili už ľudí bezmocnosti a rozptýlenej zodpovednosti. No a potom sa im úžasne „vytína“ demokracia a namiesto činov svetlo sveta uzrievajú len ich legislatívne výčiny. A tak selekcia a konečné riešenie môže pokračovať ďalej v mene experimentu, ktorý sa bude diať ďalej bez účasti odborníkov na medicínu, lieku a aj zdravé verejné financie. V mene koho? Tak to nechám na každého z vás...Ako povedal jeden môj priateľ spoza správnej strany rieky Jordán: „...za veľkými peniazmi stoja večne nenažraní a ležia hladní a nemocní...“ Smutné na tom je len a najmä to, že slušným ľuďom „ostane“ iba povinnosť tento zákon dodržiavať. Hoci jasne zhorší dostupnosť, ohrozí kvalitu, znefunkční kontrolu štátu nad liekmi i pacientmi. Dominovať bude stimulácia marketingu, motivácia k zvýšenej spotrebe liekov, adaptácia k neetickej konkurencii, vernosť k peniazom, sieťová kartelizácia a koncentrácia moci peňazí za tárou a nakoniec totálna komercionalizácia lekárenstva, kde rada už nebude liekom pre pacienta. Tak a je to vonku! Toto by určite nechcel predkladateľ zákona z radov odbornej verejnosti, to by ani teoreticky nepripustil... Tak a je to vonku! Toto chcel, chce a má naďalej v pláne predkladateľ zákona. Takéto niečo sa dá „natlačiť“ len do prázdnej hlavy. Preto je možné „veselo“ tvrdiť už teraz, že zákonodarcov by bolo vhodné (už je najvyšší čas) odčerviť. Totiž črevné parazity spôsobujú mnohé nemoci, napríklad aj chudokrvnosť, ktorá negatívne ovplyvňuje výkonnosť a schopnosť koncentrácie politikov. Ale vieme, že cena parazitov už dnes nemá konkurenciu. A to aj preto, že sme neodčervovali pravidelne a tak stravovacie či priam konzumné návyky zákonodarcov vôbec nie sú náhodné.

Ale zákon zákonov pre lekárnikov a pre pacientov vôbec nie je zlyhaním a či víťazstvom na jednej strane. Čo druhá strana? Lekárnici a pacienti?! Argumenty a edukácie boli, neboli a minuli sa účinku?! Ruku na srdce a na hlavu, niekto, resp. nikto nereagoval na kritickú spätnú väzbu. Akosi nebolo počuť na oboch stranách táry, že sa treba pripraviť na argumentácie, na edukačný lobing, na zlyhanie, na to že zlyhanie môže byť len také veľké alebo malé, aby sa z neho dalo poučiť... Totiž zákon nenavrhli laici a ani ho neprijímali laici. Sú to a budú to vždy len a len odborníci na vysokom kopci peňazí, ktorí okrem iného vedia vyťažiť zo slabosti iných, a preto sú úspešnejší a nedajú sa už odčerviť! Ponúkané, prezentované a historicky registrované životné paralely exponujú skutočné príklady zlyhávania zdravého rozumu, vedomia a svedomia. A práve neschopnosť, bolesť, sklamanie, porážka, zlyhanie...by mali byť základom ľudského poznania a histórie jeho pamäti. Teraz sa už nedá vyhovoriť na zabúdanie a na odpustenie!

Minimálne preto, že tento nezvládnutý proces odčervovania je priam fatálny. Toto totiž nebol test urobený náhodným výberom. Tu bol koeficient pravdepodobnosti až príliš vysoký, ktorý sa bez spoločnej prípravy nedal ani preskočiť a ani podliezť. A zdá sa, že nateraz terapia cestalom a pratelom ne „červy“ nezabrala ani na recept a už vôbec nie na voľný bezodplatný predaj. Možno pred žraločou besnotou a poslaneckým parazitizmom vedomie a svedomie ochráni rabisin. Predpisovať ho netreba, ale ak je na sklade v lekárni, vôbec to nezaškodí. Nebezpečenstvo politika je v tom, že je ako stonožka a storúčka súčasne, kope za niekoho a berie od niekoho všetkými končatinami... Dosť často sa to deje vždy a pravidelne. Aj o tom je demokracia a aj o tom sú zákony. A tára bola, je a aj má byť miestom (biblicky naveky), kde sa pacientovi vždy dávali, dávajú a budú vydávať lieky a rada. Ak nie, potom sa z táry stáva kastrát, ktorý bude spievať len smútočné a clivé árie, napodiv robiace radosť majiteľom lekárnického háremu. Nezdá sa nám všetkým, že tej kastrácii slušnosti a demokracie už bolo priveľa?! Pretože rozhodnutím parlamentu a uschnutím podpisu prezidenta na JEDNOSTOŠTYRIDSIATKE sa lekárne a pacienti nestali rukojemníkmi, ale vykastrovanou korisťou žralokov.

Copyright © Comorra Pharm s.r.o. 2000-2018
Články sú aktualizované a upravované publikačným systémom IPSA2002.